Miroslav Daniš
Mor a demokracia
Ak by to nebola hrozná realita, tak by som si myslel, že je to strašný sen. Lenže tá realita nepustí. Vírus nás valcuje a my sa stále naivne tvárime, že ho demokraticky porazíme.
Som Občan. Tak ako každý iný Občan so všetkými občianskymi právami a povinnosťami. Občan, ktorý sa zaujíma o veci verejné, o životné prostredie a ochranu prírody, o kultúru... O všetko to, čo mu nie je ľahostajné. Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné
Ak by to nebola hrozná realita, tak by som si myslel, že je to strašný sen. Lenže tá realita nepustí. Vírus nás valcuje a my sa stále naivne tvárime, že ho demokraticky porazíme.
Nesmierne ma mrzí, že nastavované zrkadlo v podobe zverejňovaných analýz a možných scenárov šírenia koronavírusu nielen vo svete, ale aj konkrétne u nás na Slovensku, stále necháva množstvo ľudí chladných,
Už Švejk vravel, že situácia na bojišti se mění každým okamžikem. A to naše bojište s koronavírusom nie je výnimkou.
Tí skôr narodení si veľmi dobre pamätajú na nádych slobody z rokov 60-tych minulého storočia, keď vtedy ešte v bývalom Československu občanom zavoňala Pražská jar.
Onehdá nám „otec vlasti“, sám veľký Vladimír „Doktor“ Mečiar sľuboval z tejto našej krajiny druhé Švajčiarsko.
Kmotor je lotor nie je len americká filmová komédia s nezameniteľným Robertom De Nirom, ale i dávne slovenské porekadlo : kmotor – lotor.
Dovolil som si takéto familiárne oslovenie, hoci je nad slnko jasné, že k hlave štátu sa to nepatrí a nemalo by sa.
Novinári všetkých krajov, spojte sa ! Spojte sa, prosím Vás, ohľadne spoločného ignorovania „tlačových besied“ pána precedu, či jeho nohsledov.
Pamätám si, ako sme sa (už hodne dávno) na základnej škole učili o výroku kodifikátora a zakladateľa spisovnej slovenčiny, jednej z ústredných osobností slovenského kultúrno-politického života polovice 19. storočia, Ľudovíta Štúra
Na Slovensku po Slovensky II je len akýmsi voľným či ďalším pokračovaním môjho „zárezu“ do našej slovenskej prírody uvedeným pod názvom „Na Slovensku po slovensky“ :
V súčasnom virvare prezidentských volieb (ktoré sú bezpochyby tou najdôležitejšou a zásadnou udalosťou nášho súčasného spoločenského života a do ktorej všetci slušní ľudia vkladáme nádej a presvedčenie,
Snáď to počul už každý - od Dunaja k strmým štítom Tatier - že sú tu doma. Svorne to tvrdia, skandujú o dušu fanúšikovia Slovana Bratislava - futbaloví i hokejoví. Lenže vedia vlastne za koho kopú ? A ak áno, nevadí im to ?
Kto by nepoznal román slovenského spisovateľa, prozaika, publicistu a reportéra Ladislava Mňačka – Ako chutí moc.
Nemienim sa teraz zaoberať výrokom Igora Matoviča o tom, že Peter Kresák bol vedomým spolupracovníkom ŠTB. To či tomu tak bolo a či nie, si každý môže urobiť sám na základe dostupných informácií.
Ak by som parafrázujúc použil názov sugestívne napísaného románu nemecko-švajčiarskeho prozaika a dramatika, Ericha Maria Remarque, tak by som povedal – Na Slovensku nič nového.
Opäť sú pred dverami majstrovstvá sveta v hokeji. Slovensko ožíva a Slovenská republika sa mení na Slovenskú hokejovú republiku.
Z nespočetnej množiny ľudských vlastností ma najviac iritujú dve – ľudská hlúposť a ľudská ľahostajnosť.
Po smutných a bolestivých udalostiach, ktoré zasiahli srdce i dušu každého slušného človeka, sa roja ako huby po daždi rôzne konšpiračné teórie (šírené predovšetkým mailovou komunikáciou), ktoré majú spoločného menovateľa -
Ani som netušil, že sa vrátim do krásnych detských čias bábkového divadla. Rozhodne nie, že s takou razanciou, rýchlosťou a prefíkanosťou.
Nemám nič proti oslavám (silvestrovským a i., dokonca najnovšie už aj vianočným), zábave, ak je to zorganizované tak, že to neobmedzuje a neohrozuje niekoho ďalšieho.