Všetky podstatné definície som uviedol v prvej časti.
V mojom černobyľskom seriáli sa venujem najmä budovám v dezolátnom stave. Ale pár článkov je aj o strojoch a špeciálne o autách.
Prvým takým uceleným bol Autosalón METRO-vrakov (zvláštne, koľko opustených áut je práve na parkoviskách pred veľkými obchodnými centrami. Autodezoláti ich tam proste odstavia a ponechajú osudu. A nášho konkrétneho showroomu tam dnes už nie je ani jeden).
A že tam bol pestrý výber. Honda, dve mazdy, lancia, mercedes, škodovka stopäťka, fiat a renault scenic. Práve ten bol najväčší dezolát.
"Celebrita" prvá - Honda Civic.
To honda civic bola iný kaliber. Hoc krívala na pravú zadnú, bola celkom zachovalá, krásny biely lak. Prvýkrát som si ju všimol júli minulého roka a pridal ju ako bonus k 9. časti Slovenských Černobyľov - Makovníkovej chalúpke.
V METRO-salóne mala už čestné miesto a dočkala sa aj samostatnej časozbernej trilógie.
V novembri Príbeh smutnej hondy, v januári už tohoto roka Príbeh smutnej hondy pokračuje a záverečný diel v marci - Agónia smutnej hondy. The end. Za 8 mesiacov proces dezolácie dospel do finále, až po požiari po nej ostal len "mastný fľak"
"Celebrita" druhá - Ford Mondeo.
Tohoto krásavca som predstavil prvý raz práve pri agónii hondy. To som ešte netušil, že bude tiež predmet "časozberu". Tam proces od objavenia po "mastný fľak" trval kratšie, len pol roka.
Takto vyzeral v marci:
(pohľad do kabíny už proces dezolácie neutají. A spredu akoby nastal súboj s predátorom...)
Následne som ho dokumentoval v júli. V priebehu pár dní došlo k rapídnej zmene.
Desiateho júla ešte nie sú zmeny tak markantné. Hlave vnútorný priestor sa stal kontajnerom. A ešte som zaregistroval nálepky - fordík má už viac ako tri roky neplatnú STK a EK.
To o pár dní neskôr nastúpila parta dezolátov. Ford šiel na zdvihák a zmizli predné kolesá. V motorovej časti ostali plechovky z energeťákov.
Títo dezoláti aspoň nekonali bezdôvodne, len tak z rozkoše. Možno kolesá im padli na úžitok.
No a finále je ešte čerstvé. 6. september 2021 - stále na zdviháku, zmizli zadné reflektory a značka, predné okno je rozbité, pribudla malá "tetovačka"...
No a ford dostal exkluzívneho suseda. Také štýlové trdlo v papuči s kovanou kľučkou na dverách.
Finále. 11. septembra ostal mondeu len "mastný fľak"...
(11. september pred 20-timi rokmi priniesol v NY dezoláciu iného rozsahu...)
No a keď už sme pred týmto hypermarketom, kuknime sa aj po okolí.
Partička z výkopových prác. Dnes už zrejme vo výslužbe...
(a jeden pracant z autodopravy, hosť z Čiech a červená čerešnička - politický dezolát)
Ako prvý je mohutný krásavec, hýriaci kreativitou. Výrobca je pre mňa neznámy...
Obzrieme si ho zo všetkých strán.
Menší brat z partičky, ošarpaný nissan tiež bez ŠPZ. A pri ňom červený nablýskaný autiak. Ale ešte väčší dezolát...
A ešte jeden čierny búrák z parkoviska. Prišiel až z Čiech...
Tretieho parťáka z výkopových prác som objavil na parkovisku iného obchodného centra. Môžu dať mariáša.
Spoločnosť mu robil kolega z autodopravy.
Z veľkomesta do prírody. Červený buldozér.
Dosť bolo splodín dezolátov. V auguste sme vyšli na Kľačiansku Maguru (bude samostatný blog).
A ľaľa ho...
Toľko dnešá prehliadka dezolátov.
Teda dezoláty z ypsilonom - opustené stroje ponechané napospas osudu.
A dezoláti s i - tí, ktorí proces začali, a tí, ktorí v ňom pokračovali.
Na záver budem trocha osobný.
Felicka, ročník 1995.
Roky slúžila ako druhé rodinné približovadlo, hlavne na mestské "vŕzganie". Vlani na nej mladí trénovali radenie, keďže sa dozvedeli, že z požičovne na dovolenke nebudú mať automat :-).
Hold, končí STK a investície by už boli privysoké. V pneuservise sa ju už báli dávať kvôli zhnitým podbehom na zdvihák. A navyše, už pár rokov magistrát uvažuje, že zakáže starým autám vjazd do mesta. A mimo mesta som ju už nemal odvahu púšťať. Hlavne kvôli bezpečnosti...
Ale neodparkujem ju pre hypermatket. Skončí dôstojne a oficiálne.
Nabudúce:
Fuuuu... Matiálu sa nazberalo, času už menej. Každopádne, v poradí sú letné reminiscencie.
Júlová zo skanzenu Vychylovka
a augustová z výstupu na Kľačiansku Maguru
Ja viem, Cimrmani. Tu som sa trocha zasekol ako Martin v Hre o tróny. Ale hneď za domácim letom prídu dve časti (ale nepýtajte sa ma, kedy...)
No a k letu sa ešte chcem vrátiť trilógiou z Rabacu. More a lesy, večerný Lábin a chorvátske Černobyle.
Fuuuu...
