Ak vás napadol (teraz nemyslím fyzicky) bývalý expremiér a budúci exminister financií (ale ak jeho atómový generátor okamžitých nápadov pôjde neúnavne ako ten černobyľský, čoskoro to budú exfinancie), neuhádli ste.
Ale aby ste neboli sklamaní, v závere sú tri články, kde som mu venoval priestoru až až. Ba vlastne až až až.
Len tak na okraj.
Spomenul som si zo školských čias na starý ruský epos.
(Podobnosť pluku a Oľano iste čisto náhodná :-)
Aj keď...
Ale nie. Náš Igor isto nie je syn Svjatoslava. Či?
Nie je Igor ako Igor.
Indíciou je úvodné foto.
Ono nie je Igor ako Igor, aj keď v tomto prípade ma napadá ľudová slovesnosť prašť jak uhoď alebo jeden za osemnásť, druhý bez dvoch za dvadsať (prečo zrovna tieto číslovky a nie napríklad jeden za sedem a druhý bez piatich za dvanásť, netuším).
A nič na veci nemení ich postoj k vakcínam (aj keď veď o astre vieme svoje. A hoc o sputniku nič, nebránilo to kontraktu na dva milióny kúskov. Len atómovka namiesto grandiózneho ohňostroja spôsobila len akýsi nevábny prd a nenápadne vyšumela...)
Nomen omen.
Aj toto berte s rezervou (aspoň dojazdovou). Moja štatistická vzorka Igorov, ktorých som poznal osobne, je pomerne malá.
S jedným som bol v pionierskom tábore a tak chrápal, že sme ho vyniesli aj s posteľou pred chatku (boli teplé noci, Igor prespal celú sťahovaciu akciu a že je vonku zistil až ráno). Ďalšiu noc sme už spali pred chatkou všetci, len Igora sme zahnali dnu.
Druhý Igor bol môj učiteľ fyziky na gympli.
Môj kantor Igor.
Fyzikár. Ktorý ma popri biológovi Kamilovi najviac ovplyvnil pri voľbe kantorského povolania. Kamil, že takto áno. Igor, že takto rozhodne nie.
Len na ilustráciu.
Axióma 1.
Igor nikdy nevyvolal študenta, čo už raz odpovedal, kým nemali všetci jednu známku. Čiže keď si odpovedal medzi prvými, na dlhý čas fyzika v aspiku.
Axióma 2.
Igor nikdy nevyvolal študenta, ktorý sa hlásil. Čiže - neodpovedal si, nič nevieš, prihlás sa. No hóho, hóho človeče, to by tak bolo, keby ste vedeli, kedy budete odpovedať.
Jedinou výnimkou z axiómy 2 bolo, keď už odpovedali všetci a začalo druhé kolo.
Vtedy stála pred katedrou fronta tých, čo sa ospravedlňovali. Zaberala výhovorka, nemohol som sa učiť, bol som u zubára a boleli ma zuby (Igor sa strašne bál zubára).
Po piatom bolezubovi všetkých posadil a skúsil. Gašpar. Súdruh profesor, ja som bol v tej rade. Haluza. Súdruh profesor, aj ja. Po ďalších neúspešných pokusoch Igor rezignoval. Chce ísť teda niekto odpovedať? Vtedy sa už naučení dobrovoľníci prihlásili a mali do konca polroka pokoj.
(Igorovi spravidla stačili za polrok dve známky. Keďže nemal vlastný slovníček, jediný dôkaz bol klasifikačný záznam. Občas si niektorí odvážlivci, keď zostal náhodou klasák v triede, druhú známku dopísali. Perličkou bolo, že Igor si plietol spomínaných Gašpara a Haluzu a tak sa jeden polrok stalo, že Haluza odpovedal 4 krát a Gašpar ani raz...)
Axióma 3.
Ak už si sa ocitol pri tabuli a nevieš z novej látky ani mäkké f, rýchlo povedz aspoň jej názov. No hóho, hóho, človeče. To by tak bolo, aby ste vedeli, z čoho budete odpovedať...
No dosť o mojich pedagogických (anti)vzoroch. Vráťme sa k Igorom.
Určite musia existovať aj normálni nositelia tohoto mena. Keď tak dajte vedieť.
Ale poďme k veci.
Na Igora mi nesiahajte!
Už vieme, že je reč o tomto pánovi.
Kým sa pravda švec držal svojho kopyta.
Keď sa syn rozhodol stať vegetariánom (dôvody boli filozofické, proste sa rozhodol, že nebude viac jesť svojich priateľov), zmenili sa stravovacie návyky celej rodiny. Sám som začal pripravovať niektoré pokrmy. V tom čase som naďabil na túto Igorovu knižku.
Je skutočne skvelá. Neveril by som, aké chute môžu v sebe skrývať bezmäsité pokrmy. Strany knižky onedlho niesli stopy častého používania, ale aj paradajok či rôznych dresingov. Dnes som opäť dostal chuť na niečo od Igora.
Ak chcete, môžete sa mojim dnešným obedom tiež inšpirovať.
Také malé virtuálne "Bez servítky".
Začneme polievkou.
Mám dve obľúbené. Okrem tejto ešte z čínskej kapusty, šampiňónov a tofu.
Obe výborné, obe jednoduché na prípravu.
Túto som varil ešte v sobotu. Vidno to aj na obsahu hrnca.
Ale za misku na dnešok ešte vydalo.
Príprava je fakt nenáročná. Igor píše rozpis na 4 porcie. Podľa počtu prítomných členov domácnosti na dva dni prepočítavam na 6 až 8 (to je plný ten hrniec).
Ostaňme pri tých štyroch.
Štyri šálky vody, štyri lyžičky sušeného polievkového základu (samozrejme vegetariánskeho), dve polievkové lyžice oleja. V tomto dáme uvariť 15 minút tri nadrobno pokrájané zemiaky (ja dávam aj šesť, máme radi hustô). Igor ich zmixuje ponorným mixérom, mne sa nechce. Vôbec nám to nevadí. Následne pridáme 2 malé cukety (ja dávam veliké), vypitvané a pokrájané na mesiačiky. Po 5 minútach hotovo. Môžeme na tanieri posypať pažítkou, ja som dnes nemal. Chutila aj bez toho.
(tá dnešná bola mikrovlnková).
No a hlavný chod.
Dnes bude ľahší. Na prípravu, aj na trávenie.
Prvá zmena z mojej fantázie. Robím karfiol spolu s brokolicou. Nakrájané na malé kúsky nechám na 5 - 6 minút v mikrovlnke na maximum.
Za ten čas na panvici s 2 polievkovými lyžicami oleja nechám zohriať 1 polievkovú lyžicu nasekanej petržlenovej vňate a konzervu kukurice (ja dávam tú veľkú).
No, za ten čas... Ak sa vám pri otváraní konzervy nestane galiba, ako dnes mne.
Začal som kutrať v kuchynských šuflíkoch, niekde predsa musí byť otvárak. Klasicky som konzervu neotváral hádam 100 rokov. No dobre, možno 40. Veď paštiky už majú tie hliníkové fólie (občas si ale pomáham kombinačkami) a sardinky, hrášky a kukurice majú tieto ušká. Lenže dovtedy sa konzervy otvárajú, kým sa uško utrhne. Čo sa práve stalo mne.
Našiel som otváraky tri.
Z dvoma mám celkom obstojnú prax, lenže nie s konzervami. Tak som skúsil ten tretí, akési klieštiky s kolieskami.
Vzdal som to. Spomenul som si na svoj multifunkčný nožík poslednej záchrany, ktorý mimo iného slúži aj ako príbor (keď už si v prírode na pokraji smrti a nemáš čo jesť, nech to ješ aspoň dôstojne ako človek...).
Aj som v spleti výsuvných čepeliek našiel čosi ako konzervootvárak, aj som do nej spravil pár dierok, ale kukuricu som cez ne nedostal. Možno tak vysŕkať kukuričnú juchu.
Karfiol s brokolicou už načisto vychladli. Urobil som poslednú exkurxiu po šuflíkoch. A našiel som ho! Muzeálny exponát!
Zistil som, že podobne ako bicyklovať, aj otvárať konzervu s týmto sqostom sa ani po rokoch nedá zabudnúť :-).
No, po týchto peripetiách môžeme dovariť.
Čo hovorí Igor?
"Keď je karfiol mäkký (my už vieme, že aj brokolica), necháme ho odkvapkať a vmiešame do kukurice spolu s polievkovou lyžicou oleja. Ešte pár minút zohrievame a podávame teplé".
Ja ako exaktný matematik mjlujem v receptoch formulácie "pár minút". Ale dá sa naučiť s tým žiť. Oproti dvojitému videniu úplná malina.
Igor ešte odporúča pred podávaním poliať sójovou smotanou (dnes som dal obyčajskú od kravky) a ozdobiť pažítkou. Keby som mal, ozdobím aj polievku.
A takto to vyzerá na tanieri. Dobrú chuť!
Dezert, čili pohlavný chod.
Igor ich má v receptári tiež, ale dnes sa zaobídeme bez nich.
Ja svoje dezerty každodenné mám úhľadne usporiadané v rozdeľovníku. Ráno, na obed, večer. Pred jedlom, počas jedla, po jedle.
Pamlsky dezoláta.
Nech vás ten dezolát nepletie. Pokiaľ neviete, o čom je reč, písal som v autoportréte dezoláta.
Tu sú moje obedné "lakocinky".
Pol hodinu pred jedlom lentilky od gastrológa.
Počas jedla trojica od cukrológa
a dvojka na imunitu, proti ktorej by isto nenamietal ani Igor.
No a poobede niečo naozaj sladkô. Sirupček od pani okatej doktorky. Podpora v boji proti zelenému zákalu.
Len tak na okraj, mesačná kúra vyjde na cca 40 eur. Informácia pre tých, ktorým sa zdá spoplatnenie PCR testov proti princípom bezplatného zdravotníctva. Pričom ak by bola na túto diagnózu vakcína, bral by som všetkými desiatimi.
Toľko k dnešnej téme bez servítky.
Ak ste sa náhodou stratili, pripomeniem hlavnú myšlienku.
Nesiahajte mi na Igora!
Teda toho, čo sa držal svojho kopyta.
Lebo ten súčasný už nie je podľa môjho gusta, ba priam proti nemu. O to skôr, že je lekár. A aj vďaka takým, ako je on, som čítal v dnešnej tlači:
(pričom severom sa nemyslí Škandinávia).
Nabudúce:
(asi v sobotu. Ak nechcete zmeškať, kuknite nasledujúce okienko)
Pandemický cukor a bič.
Pomôžem si opäť dnešnou tlačou.
Ako si Igor (tentoraz ten druhý) predstavuje ten cukor.
A aby som nezabudol na okienko
Irony off.
Čitatelia mojich posledných článkov vedia o mojej novej méte :-). Od minulého článku som zasa o krôčik bližšie, ľaľaľa:
Tak, dúfam že po dnešku pribudne ďalší fanúšik...
A celkom na záver nakukneme aj do zajtrajšej tlače. Tentokrát ostaneme na domácej pôde.
(stíham tak - tak)
