Za posledný mesiac som toho o ľudových náhrobníkoch napísal dosť, súvisí to s knihou, ktorú o nich pripravujeme. Možno sa vám to môže zdať nudná a akademická téma, ale nie je to tak. Mnohé môžu napovedať aj moje predošlé blogy, kde som kládol otázky Jánovi Aláčovi, autorovi publikácie a tiež človeku, ktorý sa najväčšou mierou pričinil o obnovenie týchto krásnych pamiatok v Tisovníckej doline. Nie je to totiž tak dávno, čo staré časti cintorínov v Hornom aj Dolnom Tisovníku či napríklad Červeňanoch boli kompletne zarastené a kamennú krásu náhrobníkov mohol obzerať len ten, kto bol ochotný plaziť sa štvornožky húštinami.
Tento stav je niekoľko rokov minulosťou, ale na miestnych cintorínoch je stále čo robiť. Rozhodli sme sa aj my pod Janovým vedením trochu pomôcť. Popri tom sa nám podaril aj jeden skvelý objav. Dva dni pred brigádou prechádzal Jano Aláč s dcérou zarastenú časť najstaršieho cintorína a objavili dva náhrobníky. Jeden z nich je najväčší náhrobník oltárového typu, o ktorom doteraz vieme. Ešte sa k nemu vrátim.

V sobotu sme sa teda siedmi stretli v Hornom Tisovníku (neskôr sa ešte pridali ďalší), vyhrnuli rukávy a pustili sa do roboty. Možno sa pýtate, prečo to neurobia starostovia s miestnymi ľuďmi. V roku 2016 mal Horný Tisovník 190 obyvateľov (v tom sú už započítaní aj obyvatelia Dolného Tisovníka, ktorých je menej ako 10) a Červeňany mali v tom istom roku 44 obyvateľov. Tomu adekvátne sú aj rozpočty obcí, čiže ani keby veľmi chceli, práce väčšieho rozsahu nie je začo a nie je ani s kým.
Aj preto sme sa rozhodli, že výťažok z predaja pripravovanej knihy o náhrobníkoch, venujeme na ich obnovu a na skrášlenie ich okolia. To je však na dlhé lakte, a tak sme spravili ešte jedno rozhodnutie. Na vydanie knihy sa nám už podarilo dať dokopy dostatočnú sumu, všetko, čo sa v našej zbierke vyzbiera nad 4 000 eur, to využijeme na zlepšenie súčasného stavu náhrobníkov. Napríklad len v Červeňanoch treba spraviť bráničku k najkrajším ľudovým náhrobníkom, ktoré sú dnes za plotom cintorína, minimálne desať ľudových náhrobníkov treba postaviť, niektoré aj premiestniť. Zišli by sa aj tabule s informáciami o náhrobníkoch. Možno by bolo fajn obnoviť aj farby týchto náhrobníkov, posledné zvyšky sú na nich ešte zachované, tak by sa bolo čoho chytiť. Ak by ste nám v týchto aktivitách chceli podať pomocnú ruku, budeme radi. Môžete tak spraviť na tomto mieste. Odmenou vám bude limitovaná verzia knihy (s cca sto stranami navyše), ktorú dostanú práve len podporovatelia. A ako som spomínal vyššie, všetky peniaze nad štyritisíc eur, pôjdu priamo na obnovu cintorínov. Najbližšiu brigádu by sme chceli stihnúť ešte v lete.
Poďte sa ale pozrieť na to, čo sme stihli v sobotu.




Celý čas, čo sme s týmto náhrobníkom robili, som rozmýšľal, ako s ním v roku 1883 manipulovali. Šiesti sme sa zapotili, kým sme ho za pomoci kladky len vztýčili a opreli o stromy. Akákoľvek ďalšia manipulácia s ním bola úplne mimo našich možností. Aj keď ho v 19. storočí doviezli na cintorín na voze, ako ho na ten voz vyložili? A ako zložili? Klobúk dole pred tými chlapmi. Náhrobník inak ležal vzpriečený na ohrade cintorína, na jeho samom kraji. Aj preto sa domnievame, že sa ho niekto snažil odniesť (do múzea?), ale na kraji cintorína to vzdal. My by sme tento náhrobník v ideálnom prípade potrebovali posunúť asi o 40 až 50 metrov vyššie do kopca cez zarastený terén bez možnosti prístupu traktora. Ak by ste dakto mali geniálny nápad, pokojne nám ho napíšte.


















Ak ste dočítali až sem a téma vás zaujala, siahnite po našej pripravovanej knihe tu. Dá sa tak spraviť len do utorka 6. júla do desiatej hodiny. A ako som spomínal vyššie. Čo vyzbierame nad štyritisíc, použijeme priamo na obnovu náhrobníkov a cintorínov.