Čo má spoločné špenát a Madeleine Albright

Doznieva LETO: Ľudia sa nechajú unášať na posledných lúčoch slnka. Napriek tomu v uliciach dominujú ako doplnok k letným ľahkým šatočkám ťažké kožené čižmy. Predpokladám, že polovica obyvateliek Manhattanu ich má pripravené od minulého Fashion week ( http://nymag.com/fashion/fashionshows/ ), takže Go Girls!, dajte svojim plesniam šancu!

ŠPENÁT ( http://edition.cnn.com/2006/HEALTH/09/19/tainted.spinach.ap/index.html?section=cnn_health ) je náš najväčší nepriateľ: Niekde v Californii sa zistilo, že špenát je kontaminovaný a ľudia z neho nemiestne veľa behajú na záchod (vraj bolo aj niekoľko úmrtí). Ja ich podozrievam, že to robia naschvál, aby schudli. Premýšľam nad podobnou taktikou, ale niekoľko vodiek kombinovaných s červeným sa mi zdá byť na tieto účely stále omnoho humánnejšie.

Zachráňme DARFUR (http://www.savedarfur.org/ ): nedeľnú akciu v Central Park hodnotia miestni nadšení dobrovoľníci: „Madeleine Albright prišla vychudnutá (špenát?) a bolo tam fucking teplo.“
Uznávam: nám sa pri jazierku a New York Times sedelo lepšie. Ale zase kto povedal, že záchrana sveta je jednoduchá.

Všetky sitcomy a seriály sú v nevídanom vývoji, o zilión dielov popredu pred našimi telkami a dokonca aj pred Nemcami. Aj tak ma najviac baví klasika SEINFELD ( http://en.wikipedia.org/wiki/Seinfeld ) - najúspešnejší seriál 90ych rokov. Najprv ho vôbec nechceli vysielať, lebo bol „too New York, too Jewish, just 4 friends talking“ a nakoniec si to všetci zamilovali. Rozmýšľam, ku ktorej postave mám najbližšie. Asi k Georgeovi. Zľahka znepokojujúce.

Pomaly si zvykám na bývanie downtown ( http://www.nyc-architecture.com/SOH/SOH039.htm ). Požiarny rebrík, ktorý bežne vyvinutému jedincovi poskytuje nevídanú šancu v priebehu 10 sekúnd vyliezť priamo ku mne do okna ma síce stále irituje, ale už dokážem spať nonstop viac ako dve hodiny bez toho, aby som sa panicky zobudila pri každom opileckom zarevaní pod oknom. 

V novom vydaní časopisu NEW YORKER avizujú New Yorker festival ( http://festival.newyorker.com/ , ktorý bude fíčurovať pár mojich obľúbených autorov. Tešila som sa hlavne na Pedra Almodóvara a Zadie Smith, ale vyzerá to tak, že už nie sú lístky. Vyskúšam postávanie pred dverami, možno sa nado mnou zľutujú.

Cez deň, keď idem po meste, sa občas pristihnem, ako sa nadšene vyškieram, že som TU. Musím sa to odnaučiť. Nič nie je v New Yorku také podozrivé, ako človek, ktorý sa na ulici usmieva.