Môjmu internému rasistovi

V New Yorku to vyzerá, akoby experiment s multikulti súžitím zlyhal na plnej čiare. Čínania sa kamošia spolu, Indovia spolu, černosi spolu, belosi spolu,… V určitých častiach mesta na ulici nepočuť angličtinu. Všetci sú ešte niekoľkokrát začlenení do podskupín v rámci svojej rasy, náboženstva, farby atď. Existujú prieniky, ale zväčša sú ostro kritizované ostatnými príslušníkmi daného „kmeňa.“ Na Tyra Banks show riešili najväčšie stereotypy, s ktorými sa pomiešané páry potýkajú. Napríklad: Aziatky chodia len s bohatými a perspektívnymi belochmi (lebo vraj chcú drahé autá a väčší penis a akceptáciu od Američanov). Černoška, ktorá chodí s belochom je jeho kamarátmi „žartovne“ nazývaná „opicou z džungle.“ Ak je ČB-pár v opačnom garde, je chalan napriek tomu, že vyštudoval Harvard, považovaný za čierneho chlapca z ghetta, čiže gangstra. Rusky sú za kurvy, Slovenky sú za Rusky, Indovia a Pakistanci za taxikárov, čierni za hviezdy hip hopu a za nebezpečných, (Eminem a Rytmus, samozrejme, za čiernych), homosexuáli a Židia za vtipných a zároveň „už vás nechceme mať furt v xichte, vy ufňukané utláčané menšiny“, a takto by sa dalo pokračovať donekonečna. Jednu noc som sa omylom ocitla v Brooklyne. Normálne chodím v rámci Village pešo, ale boli sme s kamarátkou na vínku a nechala som sa nahovoriť, že „však poď so mnou metrom.“ Bolo po polnoci. Kamoške išiel hneď vlak, tak mi len z dverí zakričala číslo, respektíve písmeno môjho spoja a bola fuč. Prišiel môj vlak, nastúpila som a pozerala na mape svoju zastávku. „OK, na ďalšej idem dole,“ hovorím si a hovadsky sa čudujem keď metro nezastavilo. Zrazu sme boli na moste. Poobzerala som sa po vagóne, bola som tam ja a asi 10 spiacich černochov s vytekajúcou slinou. Pozerám na svoju mapu – ništ, končí na Manhattane. Spotila som sa, vypustila zopár šťavnatých slovenských nadávok a začala spomedzi prítomných vyberať toho najmilšie vyzerajúceho. „Prosím vás, prepáčte, kde sme?“„Brooklyn,“ škerí sa na mňa týpek bez predného zubu.„Viete mi poradiť, ako sa dostanem späť na Manhattan?“„Vystúpiš o dve zastávky, so mnou, ja ti to ukážem.“„Aha, ďakujem, ste veľmi milý.“ A v duchu: „Určite ma chce zabiť – prečo nemám vystúpiť na najbližšej?! Anjeličku, môj strážničku,“ atakďalej. Nesmejte sa – jediný černoch, ktorého som doteraz poznala, je Fredy Ayisi. Nezabil ma. Dobre mi poradil, akurát, že newyorské metro je absolútne nevyspytateľné a v noci sa expresné vlaky menia na lokálne a naopak. Preto ten prvý nezastavil na mojej zastávke, a preto ten druhý išiel naspäť hodinu. Domov som prišla asi o druhej v noci. Pešo by mi tá cesta bola trvala asi 20 minút… Vo vlaku mi sami od seba poradili ďalší dvaja ľudia – videli, ako zbesilo kontrolujem mapu. Jeden Mexičan a jeden Rus. Obidvaja nezávisle na sebe vraveli, že tu nikto nikomu nepomôže a na metro sa nedá spoľahnúť. Rozosmialo ma to.Na druhý deň ideme večer na sushi a potom si v talianskej cukrárni kupujem zákusky. Neriskujem nechcené vylodenie v Normandii a zastavujem taxík. Šoféruje beloch a nejde štýlom plyn-brzda. Ale mohol by. Človek nikdy nevie, na aké ingrediencie v tomto melting pot narazí. Celková chuť sa však nedá porovnať s ničím iným. A zväčša je famózna.