Celebrate New Year in the wonderful historic center of Bratyslaaava

Keď idem do Čerta, v podstate neočakávam nič iné ako dymovú clonu, v ktorej ledva dovidím na vlastnú ruku s panákom, pivo v rámci jeho pofidérnej kvality nazývané pazucha, tlačenicu pri bare, oplzlosti a podivný zug z hajzlov. S tým tam idem a hodnoty, ktoré vyvažujú všetko nepohodlie sú kamaráti, priateľské nadávanie si precvičujúce mozog, lacné a úprimné drinky (Vilmoška je Vilmoška a lacné víno je lacné víno) a zväčša ochotná obsluha. Po príchode z udiarne sa osprchujem a začmudené handry podľa potreby zničím jadrovou zbraňou, hodím do práčky alebo zavesím na radiátory, kde najlepšie vypáchnu – to ak je o dva dni gremiálka opäť v Čerte. Nikto už nie je taký naivný, aby tam išiel v čistom a repre (teda okrem Činčily). Čo si ale počať, keď sa človeku, úprimne sa hanbiacemu za svoje hanlivé vyhlásenia, stane takmer za jeden deň toto:Obed v reštike. V sprievodcoch figuruje ako jedna z najlepších v BA. Fakt je to celkom dobré, pokiaľ človek nespyšnel vo svete a odmieta zaplatiť …. za obed pre dvoch v nasledovnom aranžmá. Rozlievajú nepiteľný slovenský cabernet sauvignon, poriadne sa tam nekúri a čašník sa tvári, akoby sme boli v Ritz-Carlton. Miešaný šalát za pouhých 170 a prisámbohu, že jedno jedlo bolo ochutené vegetou. To isté na Naschmarkte vo Viedni v neporovnateľnej kvalite a cene a s Chianti. Na tomto mieste poprosím patriotov, aby ma neposielali na bryndzové halušky, lebo najbližie dobré sú u mojej mamy alebo na Donovaloch. Obidve varianty v sebe skrývajú pomerne vysoký stupeň náročnosti.Hurá, nefajčiarsky podnik pod Michalskou. Aj interiér sa dá, aj keď som ozaj napätá, koľko dekád nám vydrží ten bezpohlavný „dve farby-žiadny charakter-akože Londýn pred x rokmi, keď bol v móde minimalizmus“ aplikovaný naraz na polovicu podnikov. (Alternatíva je zadymený lokál plný intelektuálov s Kerouacom v ruke presviedčajúcich sa, že nieže nie sú dobrí, ale sú NEPOCHOPENÍ. Zabodujete poslaním nápoja alebo lístku na koncert M. Vargu.) Čašník sa väčšinu času krčí za pultom, s pohľadom uštvaného dievčaťa s extrémne náročným PMS – svet je nespravodlivý a on dnes fakt nemá náladu. Na objednávku „jedno šampanské a čaj z čerstvej mäty“ pricupkal s pohárom bieleho a horúcou vodou s piatimi lístkami. „A kde sú bublinky?“ pýta sa namyslená krava nevážiaca si ťažkú prácu slovenských gastro zamestnancov. (A vôbec, to čo je za p..u, že si objednáva šampanské, čo si o sebe myslí!?). Čašník sa ľúbezne usmeje. Krava vyčkáva. Nič. Útočí: „To je asi trochu staré, nie?“ Kontra od čašníka: „Ale nie, to máme otvorené v ladničke od včera!“ „To nemyslíte vážne.“„Tak dobre, otvorím vám nové,“ zamáva čašník bielou vlajkou a v duchu premýšľa ako tú scénu vysvetlí majiteľovi aby nemusel za nedopitú fľašu vydržať 20 palíc. Obratom, ktorý trvá 15 minút sa vracia so šampanským. S bublinkami. A s izbovou teplotou.Strih do ďalšieho podniku. Za posledného polroka zvdihli ceny minimálne o 30%. Sedíme na bare, do oka mi vanie obláčik dymu od cudzieho pána. PREČO, keď už zainvestovali do luftovacieho systému, ho občas aj nepustia? Ja viem, je to drahé. Ale mne môže do xichtu fúkať zmes cigaretového dymu a fernetového dychu len môj falošný brat. On inak nevie prejaviť náklonnosť. Barman sa potom, ako preberieme celú stretávku zo strednej, úmrtia v troch rodinách a možnosť adopcie rómskeho dieťaťa ležérne otočí, akoby sme práve prišli a zavalí, že „čo si dáte, kočky.“ Zvažujeme, či naňho napriek jeho Jágr muletu máme kričať „chlapče.“ Keď si vypýtame slamku, donesie ju držiac ju za konček. Jeho neostrihaný necht v sebe ukrýva menšiu výstavu Flóra a my vravíme, „ale nie takú, ktorú ste chytili tam, kde sa z nej pije.“ „Aha,“ pichne ju naspäť do pohára a potom nám ho s úsmevom podá, aby sme si vybrali. Stavím sa, že som si tú jeho aj tak. Ešte chvílu sa naivne snažíme piť, ale na ďalšie drinky nás nechá čakať omnoho dlhšie a to isté odpáli aj s účtom. Hádžeme peniaze na stôl a jednohlasne odklepneme, že dýško nehrozí. Pá-pá, penetrantná kubánska píšťala. Samozrejme, že dýško sme dali. Jágr nás totiž ojebal asi o kilo. Nech mu padne na úžitok. Všetkým, čo trávia Silvestra v bratislavských podnikoch, týmto vopred gratulujem.(Toto bol článok so sociálnou tématikou. Tým, ktorí to nepochopili, odporúčam menej vysedávať po krčmách).