Môj druhý malý krok spočíva v tom, že z každého výletu do prírody donesiem naspäť aspoň o 1 kus odpadu viac, než koľko som tam zobral.
Je jedno, či to bude túra v Malej Fatre, prechádzka okolo Draždiaku alebo splav na Hrone. Myslím, že toto je jedna z najprospešnejších vecí, akou sa moja láska k vlasti môže prejaviť.
Prečo?
Spôsobil to jednoduchý pocit smútku. Keď pôjdem o pár rokov do prírody so svojimi deťmi, chcem aby si pamätali krásne modré kvietky a nie modré obaly od cukríkov. Chcem sa priateľom zo zahraničia pochváliť nedotknutou prírodou a nie prírodou obsra... ledabolo takmer všade. Chcem, aby mi v našej prírode bolo ešte o kúsok lepšie.
Preto zdvihnem aspoň jeden obal od keksíka a zahodím ho do smetného koša.
P.S.: Keď človek úprimne miluje jedného človeka, musí milovať aj ostatných ľudí. A tak isto, keď úprimne miluje jednu vlasť, musí milovať aj ostatné vlasti. Preto rád rozšírim tento malý krok aj na územie mimo SR.
---------------------
Malý krok č.0: Zapíšem si malé kroky
Malý krok č.1: Prispejem mesačne aspoň 7€ na neziskovku
Malý krok č.2: Donesiem aspoň o 1 kus viac odpadu
Vlastenectvo je láska k vlasti. Som teda vlastenec. A nie, naozaj si nemyslím, že vrcholom mojej lásky k vlasti je spievanie nejakej (i keď peknej a chytľavej) piesne, či už niekto stanoví čas jej spievania alebo nie. Láska je skôr niečo, čo určuje náš postoj k životu, k ľuďom a k okoliu.