Miroslava Moncmanová
Jednu "kerku" prosím, alebo, ako som sa prvý raz v galérii bála
„Keď budem veľká, dám si tetovačku. Takú malú, motýlika...“ Otec: „Tak si rovno na hruď vytetuj: PITE MRKVOVÚ ŠŤAVU!“ Výstava, z ktorej behá mráz po chrbte. Krása a umenie, alebo bolesť a znetvorenie.