Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity

Lenka Nalevanková

Bloger

Počet článkov: 164
Páči sa: 0x

Rada chodím do prírody. Fascinuje ma stvorený svet a najviac človek. Páči sa mi definícia slobody ako schopnosti konať pravdu v láske. Teším sa, že som v živote stretla ľudí, ktorí sú mojimi priateľmi. Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, ľudia, viera, názor, kultúra, príbeh, príroda, vtip

ľudia

Lenka Nalevanková

Malé ukrajinské dobrodružstvo

Ako to celé začalo? Pred pár rokmi som s Jožkom a niekoľkými kamarátmi z misijného stretka bola na ukrajinskom Zakarpatí. Neskôr sme štyria plánovali odísť na leto do Ľvova. Nevyšlo to. Dala som prednosť zarábaniu v Nórsku. Jožko mi povedal: nevadí veď prídeš na budúci rok. Prešiel rok. Anka sa informovala o možnostiach ísť na Ukrajinu. Ja som neplánovala ísť. Monika mala rozbehnuté akcie v Košicich. Jožko prišiel na pár dní. Padla otázka: Prídeš v lete? Odpoveď z fleku: áno. S Ankou sme sa dohodli, že ideme. Zverila som jej pas a peniaze na víza. Cestou z prímačiek sa mala zastaviť na ukrajinskom veľvyslanectve. V ten istý deň - večer zazvonil telefón. Anka môj pas a peniaze stratila...

13. okt 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
1

Lenka Nalevanková

Brat Bezdomovec

„Čokoľvek ste neurobili jednému z týchto najmenších, ani mne ste neurobili.“ Zomrel minulý rok. Od zimy, ako pätnásty, v Bratislave. Pod oknami mestského úradu. Volal sa Milan. Mal okolo päťdesiatky. Nepoznala som ho. Bol to človek. Ako ja. Zima sa opäť blíži...

9. okt 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
3

Lenka Nalevanková

Výkriky hrôzy

Bývame v jednom zo sídliskových panelákov vyše dvadsať rokov. O dve poschodia vyššie bývala iná rodina. Odtiaľ šíriace sa pravidelné výkriky detskej hrôzy lomcovali mojím vnútrom. Otec rodiny, na prvý pohľad celkom normálny nezamestnaný alkoholik, sa ku mne vždy veľmi milo prihovoril. Raz, keď to bolo už úplne neznesiteľné a zdalo sa mi, že tam niekto celkom iste príde o život, som zavolala políciu. Kým prišli bol kľud. Neotvorili im. Viem, že boli pod dohľadom príslušného úradu. Deti chodili vystrašené, neupravené. Správali sa k sebe ako psy. Matku rodiny bolo vídavať málo a pokiaľ viem tiež pije. Najstaršia dcéra kradla peniaze zo sociálky, aby pre súrodencov kúpila jedlo. Snažila som sa im sem tam prihovoriť, spýtať sa ako sa im darí v škole. Ale bolo to také úbohé. Tieto deti majú mizivú šancu na normálny vývoj a život. Čo z nich bude? Preto, že neplatili museli sa vysťahovať. Odišli kdesi na dedinu.

5. okt 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
7

Lenka Nalevanková

Ostrovček domova na londýnskom Velehrade.

Na slávnosť sedembolestnej Panny Márie v Londýne pred dvoma rokmi devätnásteho septembra v doobedňajších hodinách sme dorazili neskoro. Zašla som večer na omšu vo Velehrade. S vedomím, že domov prídem neskoro v noci. V maličkej, útulnej kaplnke, s troma radmi stoličiek sa zhromaždilo okolo tridsať Čechov a Slovákov. Bola to krásna oslava slávnosti. Príjemnou skutočnosťou bola prítomnosť otca Jána Langa, staručkého českého jezuitu. V päťdesiatych rokoch minulého storočia po prenasledovaní fašizmom a komunizmom opustil Československo. Odišiel do Londýna a vybudoval kúsok domova. Stál a hľadel na nás s toľkou ľudskou, nadprirodzenou, jednoduchou láskou. Bol ako malý chlapček, plný úžasu z práve prebiehajúcej chvíle. Pekná spomienka jednoduchej dobroty, radosti. Cesta domov bola dobrodružná.

26. sep 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
7