V súvislosti s prianím sv. otca Jána Pavla II. kresťania na celom svete počas roka 2005 rozjímali nad tajomstvom Eucharistie. Eucharistia. Väčšina z nás si ako prvé predstaví malú, alebo aj väčšiu hostiu. Okrúhlu tenkú, svetlú oplátku. Kňaza ako ju drží v rukách a hovorí slová premenenia. Prijímanie.
Smrť je fenomén plný tajomna. Priťahuje i odpudzuje. Vzbudzuje strach, obavy, no provokuje i radosť, očakávanie a nádej. Je to niečo čomu nerozumieme. Nikto nám o nej nemôže nič povedať. Nikto z nás živých ju neokúsil, nepozná ju. Tak ako sme sa narodili bez našej vôle. Nikto z nás si svoj život nedal. Tak podobne aj zomrieme. Máme možno aký-taký vplyv na dĺžku nášho života. No i keby sme žili najzdravšie a veľmi dlho, je jasné že raz zomrieme. Naše fyzické telo prestane plniť svoje funkcie a nastane smrť. Koľkí už chceli zistiť čo je za ňou, za touto poslednou hranicou pozemského života. Určite všetci sme sa stretli s tým keď nás opúšťajú drahí a blízki. Niektorí prirodzene, dôsledkom staroby, iní mladí, najčastejšie na choroby, a ďalší dôsledkom najrozličnejších nešťastí. Nikto z nás nevie, ktorý deň je ten posledný.
