Keď sme sa vzali, nevedela som si ťa dosť dobre predstaviť ako otca, i keď som vedela, že máš dobré srdce... Keď sa nám narodilo prvé dieťa, objavila som v tebe láskavého a nežného otca. Pozorovala som ťa, keď si sa rozprával s bábätkom, nosil ho na rukách alebo prechádzal s kočíkom. Prebaľoval si ho, hral si sa s ním... a keď som ležala v horúčke, nezaváhal si ho aj okúpať, hoci si to predtým nikdy nerobil a bábätko bolo také krehučké... Ono rástlo a ty si urobil pre neho čokoľvek... vytrvalo si ho vodil za ruky, kým sa učilo chodiť, hrával si sa nekonečné hry s autíčkami...
Potom prišli ďalšie deti a viacej starostí... Chcela som ťa mať stále pri sebe, ale musel si chodiť do práce... Ale vždy, keď si prišiel, deti sa na teba tešili... Pamätáš, ako ti dcérka odložila vždy kúsok čokolády, ktorú dostala? ... Ako si sa s nimi bláznil a robil im „koňa"?... Ako si ich brával vonku, aby som si aspoň trochu oddýchla... Keď som potrebovala niekam „vypadnúť", nerobilo ti problém postarať sa o štyri deti. A keď si videl, že váham, povedal si mi: „Choď, ja to zvládnem!"
Spomínaš si na naše spoločné výlety? Keď niektoré z detí nevládalo kráčať, zobral si ho na ruky, hoci si mal ťažký ruksak... A rodinné bicyklovačky? Ty si bol vpredu s jedným dieťaťom v sedadielku, potom išli tí starší na svojich bicykloch a na konci ja s ďalším dieťaťom v sedadle. A keď podrástli a všetci bicyklovali, tvorili sme taký malý peleton...
Máš svoje chyby, to áno... neraz ti ich vytýkam. No vo výchove sme boli vždy zajedno... Hovoril si: „Platí to, čo povedala mama."
Keď som ti oznámila, že budeme mať ďalšie dieťa... Zaskočilo ťa to... Napokon si povedal: „Keď sme vychovali štyri, vychováme aj piate"... A šieste dieťa zaskočilo viac mňa, ale ty si sa tešil na dievčatko...
Raz, keď sme rozoberali to nešťastie, kde zomreli rodičia s dieťaťom, lebo boli zavretí niekoľké dní bez pomoci... Ty si vyhlásil, že by si svoje dieťa nenechal zomrieť. Že by si ho živil vlastnou krvou...
Neviem, či si niektoré z detí spomenie na Deň otcov... Majú už toľko vlastných starostí... Ale raz to ocenia, keď budú mať vlastné deti a spomenú si na teba...
Hm, aký chudobný by bol svet bez otcov...
