Po rozhovore s priateľkou - blogerkou, ktorú som osobne nepoznala, som mala o dôvod viac, prísť do hlavného mesta. Veď som tam nebola... jój, ani neviem koľko rokov. A kto by nechcel vidieť naživo kolegov - blogerov!
Privítala ma sychravá Bratislava s hustým mokrým snehom, akoby ma nechcela prijať. O to srdečnejšie ma privítala moja kamarátka, ktorú som prišla navštíviť. A hoci bola chorá, nechcela zrušiť túto návštevu, lebo sa už na mňa tešila.
Keď mi povedala, že na stretko musím ísť sama, prepadla ma panika, že sa určite stratím. Napokon som sa autobusom z tej petržalskej džungle bezpečne odviezla pred prezidentský palác a tam sme sa stretli s kamarátkou - blogerkou, ktorá mi robila sprievodcu na miesto stretnutia.
A tak sme sa ocitli v Edene, v akejsi pivničnej krčme. Pre začínajúcu blogerku, ako som ja, to bol fakt zážitok. Stretnúť naživo ľudí, s ktorými diskutujem alebo ich čítam. Niektorí akoby z fotky vypadli! Jednoducho ich musel každý hneď spoznať. S inými som si len podala ruku a predstavili sme sa... Rozprávaniu nebolo konca kraja! Hádajte, aké slovo sa najčastejšie skloňovalo? No predsa BLOG.
Bolo príjemné, keď mi nejaký kolega povedal, že ma číta, že sa mu moje články páčia a že mám písať ďalej. A ešte príjemnejšie bolo, keď ma niekto spoznal skôr, ako som sa predstavila, hlavne, keď to bol taký dôležitý pán, ako Mikloško alebo Sudor. A so všetkými som si tykala, akoby sme sa poznali odjakživa.
Nakoniec nám to Karolko pekne osladil, lebo natočil s nami rozhovor na otázky: prečo píšeme a prečo sme tu. A tak beriem do ruky mikrofón, ktorý vraj predtým držal pán Fico a iné politické celebrity a vychutnávam si svojich päť minút slávy! O 23.hod. sme sa s blogermi rozlúčili...
Keď som odchádzala tam, odkiaľ som prišla, vykuklo slniečko. Akoby sa so mnou chcelo rozlúčiť a s ním i celá Bratislava.
Milí kolegovia - blogeri, neváhajte a príďte na blogerské stretko! Stojí to zato!
