Hm, ešteže boli vychovávané na knižkách, pomyslela som si! Dnešné malé deti sú skôr na počítačoch a iných výdobytkoch techniky. Moja 5-ročná dcérka vie v pohode naťukať na klávesoch bratovo meno, aby sa dostala na jeho konto a k jeho hrám. Samozrejme - ovláda aj ďalšie veci. A hoci kreslí pomerne pekne, robí tak oveľa menej, ako napr. tie staršie deti a len včera sa konečne naučila aj podpísať na obrázok. Keď sa trápila s písmenkami, iba skonštatovala: „Na počítači je to ľahšie..."
A má pravdu!O čom to teda je? Žeby o pohodlí? Aj pre rodičov je pohodlnejšie, keď dieťa ticho sedí pri compe, telke atd. Neotravujú, nekričia... No, priznám sa, že aj ja uvítam taký oddych v návale povinností. Ale je to skôr náhradné riešenie, kedy sa im nemôžem práve venovať...
Bývame v paneláku a susedia pod nami majú problém, že deti behajú (asi by mali lietať)... Podľa nich by mali byť buď vonku (v každom počasí?) alebo sedieť niekde na zadku (elektronická „babička" či „deduško" sú vždy poruke)... Keď som mala štyroch drobcov, bývalo to ešte ťažšie, ale vždy pomohla knižka! Sadli si okolo mňa alebo na mňa a počúvali rozprávky, ktoré už niekedy aj poznali naspamäť. A tak sa stala z núdze čnosť!
Teraz zisťujem, aké je to dôležité, totiž čítať si s deťmi! Uznávam však, že dnešné deti zaujať knižkou je čoraz ťažšie, ale verte, dá sa to! Len treba skúšať, ktorá knižka ich zaujme. Momentálne u nás boduje Danka a Janka od Márie Ďuríčkovej. Ak náhodou ja zabudnem čítať, už za mnou bežia s knižkou a ukazujú mi, kde sme včera prestali...
Prečo deťom čítať, podľa mňa (je to môj súkromný názor):
1.Vytvára sa osobný vzťah s dieťaťom. Posadíme si ho na kolená alebo iba pritúlime, aby cítilo, že sme tu pre neho a venujeme sa len jemu.
2.Môžeme sa o prečítanom zhovárať, nadväzujeme tak nenútený rozhovor
3.Slová, pojmy, vety, ktorým nerozumie, môžeme hneď vysvetliť, aby si utváralo vlastný názor a nepreberalo nekriticky, ako to môže byť pri pasívnom pozeraní rozprávky
4.Berie do rúk knižku, vytvorí si k nej vzťah a aj v budúcnosti to bude robiť rado.
5.Nemusia to byť iba rozprávky, ale aj rôzne encyklopédie - podľa záujmu a veku dieťaťa. Takto sa vlastne učí, hoci o tom nevie.
Ak chceme svojim deťom niečo dať, dajme im predovšetkým seba, svoj čas, svoju lásku... A nemyslím si to len ja.
