Začalo sa to takto:Hľadala som niečo na nete a pregooglovala som sa na jeden článok z blog.sme. Prečítala som si ho, ale nenašla som, čo som chcela, preto som napísala blogerovi, autorovi článku. I keď som sa nedozvedela, čo som chcela, nadviazala som s tým blogerom virtuálne priateľstvo. Začala som sa zaujímať o blog.sme a zapájať sa do diskusie. Spoznávala som ďalších blogerov. Uvažovala som o písaní, ale nemala som dosť odvahy. Bála som sa hlavne diskusii, lebo som ich už dlhšie sledovala. Ľudia sú všelijakí... Pomohol mi jeden bloger, ktorý mi vysvetlil, ako mám reagovať.
Skúšala som napísať nejaký článok, no stále som s ním nebola spokojná, preto som ho posielala môjmu prvému kamarátovi, ktorý to všetko nechtiac zapríčinil. A keď mi povedal, že „môže byť", jedného dňa som sa k tomu odhodlala. Bola som však taká nešikovná, že som sa nevedela ani zaregistrovať. Aj v tom mi pomohol. Díky ;)
A potom to už išlo samo. Jeden článok za druhým...
Spoznala som, i keď iba virtuálne, veľa príjemných ľudí, s ktorými si píšem. Niekedy mi príde pekný mail od čitateľa a obdivovateľa. Musím povedať, že i v tých diskusiách je toho negatívneho pomenej. Mala som zbytočné obavy. A toho pozitívneho, čo som za dva mesiace získala, je určite viacej. A dúfam, že som aj niečo dobré odovzdala ja čitateľom. Čítajte ma ďalej!
Týmto sa chcem poďakovať všetkým, čo mi pomohli a stále pomáhajú. Ďakujem.
