Vladi Neuschlová
Oranžová deka
Som človek, ktorý pozerá na svet reálnymi očami, ale vie sa i poriadne zasnívať. Nielen mojou prácou ale i vnútorným nastavením som si vypestovala prístup - čo nemôžem ovplyvniť, to sa snažím neriešiť.
Thousands of candles can be lighted from a single candle, and the life of the candle will not be shortened. Happiness never decreases by being shared...Viac o mojej osobe a práci tu. Zoznam autorových rubrík: Leadership, Podnikam, Súkromné, Nezaradené, Za hranicami..., Z logistiky...
Zoznam článkov blogera
Vladi Neuschlová
Moje každodenné voľby
V deň, keď si Slovensko volí parlament, ja sedím premoknutá v jednej z najznámejších katedrál na svete – v Santiago de Compostela. Tento článok nie je o politike. Tento článok je o vnútornej slobode, a o veciach, v ktoré verím...
Vladi Neuschlová
Pocity letom aj svetom
Pocity náhodné, pocity kráčajúce, pocity sprevádzajúce, pocity odpúšťajúce, pocity hlboké i plytké, pocity z balkóna i veľkého sveta. Keď som včera šoférovala na ceste domov, myslou mi prebehlo toto pekné slovo.... POCITY.
Vladi Neuschlová
Človek obyčajný - človek vzácny
Dnes v noci sa čas opäť posunul o hodinu v pred. Ako keby nestačilo, že život už sám o sebe je prirýchly. Zaspávame, vstávame, medzitým stihneme vybaviť, urobiť, nastaviť, očariť, poriešiť, a možno k tomu ešte i aktívne oddýchnuť. Nosíme svoje dlhé zoznamy v hlave, keď nestíhame, presúvame, a keď sa javí, že by sme mohli dnes všetko, čo sme si naplánovali dotiahnuť do úspešného konca, tak si niečo nové opäť nájdeme. Ako keby tá jednoduchosť bytia, a bežného života pred nami tiež utekala. A preto sa rada na cestách i necestách pozerám ako žijú ľudia okolo, skúmam a potichu skúšam hľadieť do ich duše. Lebo keď tu nie sme na chvíľu zaneprázdnaný samým sebou, v hlave prázdno, začne sa pred nami odvíjať krátky príbeh toho druhého človeka. Ak patríme k tým šťastnejším, podarí sa nám celý ten okamih - niekedy stačí pár sekúnd či minút - aj skutočne precítiť.
Vladi Neuschlová
Prečo občas cestovať sám...
Keď cestujem sama, nie som nikdy osamotená. Keď neplánujem, môj program praská vo švýkoch, určuje si ho sám život. Keď sa nebojím neznámeho, cítim sa všade ako doma. Keď zbalím so sebou na pár dní len jeden ruksak, mám väčšinou omnoho viac ako potrebujem, a nič mi nechýba. Keď si myslím, že pri cestovaní budem pár dní osamote o živote ticho premýšľať, život myslí, nahlas kričí a koná za mňa. Keď sa chcem na chvíľu utiahnuť, som videná neznámym prostredí stokrát viac. Keď sa rozhodnem stráviť pár dní v cudzej krajine osamote, život mi privedie do cesty ľudí, ktorí mi otvárajú nové obzory, a viem, že som ich musela stretnúť. Rovnako, ako som sa mala ich všedných či výnimočných dní dotknúť ja...
Vladi Neuschlová
Čarovný okamih...
Sedím v jeden slnečný podvečer v malom bare pri pláži, asi hodinu cesty od Ríma, a rozmýšľam, že chvíl, keď dokážeme vypustiť všetky ostatné veci z hlavy, a sústrediť sa len na jedinú vec, jeden príbeh, jedného človeka je opäť o niečo menej. Doba, či štýl života nás donútili často riešiť niekoľko vecí naraz, a je úplne jedno, či hovoríme o povinnostiach alebo radostiach. Ešte sme nedoriešili nespokojného klienta, ktorý vyzerá, ako keby od vyriešenia jeho problému záležal osud sveta, v hlave sa nám popri tom odohráva zbytočná hádka so šéfom z dnešného rána, chýbajúca káva v kuchynke, ktorá dojde až koncom týždňa, pohľad spadne na kyticu kvetov na kolegyninom stole, pripomínajúcu, že sme opäť raz zabudli na jej narodeniny, dúfajúc, že cez obednú pauzu sa nám za 5 minút podarí nájsť na vedľajšiej tržnici vhodný darček, a na ceste späť sa zastaviť v neďalekej vinotéke kúpiť nejaké zásoby, koľkí to vlastne budeme u mňa doma dnes večer? Desiatky myšlienok ako keby sa predbiehali, ktorá sa dostane skôr do cieľa - do inboxu "vybavené". A čo tak začať riešiť opäť raz všetko jedno po druhom, podľa dôležitosti, alebo aj na chvíľu len tak byť a neriešiť vôbec nič?
Vladi Neuschlová
Cestou po Skotsku pokusala som sa zastavit....
Asi sa ten nadpis bude zdat cudny, ale nic trefnejsie ma nenapadlo. Vzdy pri svojich cestach toho vela nalietam, nachodim, odsoferujem, obcas i preplavam... a to vsetko s jedinym cielom, aby som sa na chvilu vo svojom uponahlanom zivote zastavila. Vycestovanie za hranice ma nejak magicky upokojuje. Inak tomu nebolo ani koncom novembra 2011, ked sme sa vybrali na par dni do Skotska. Do Skotska, v ktorom vraj stale prsi, ale na mna sa uz po druhy krat skor usmievalo slnko. Do krajiny, kde sa mi kdekolvek bez ostychu prihovaraju ludia. Vymiename si usmev za usmev, vludne gesto, pozdrav, nieco tajomne pozitivne.
Vladi Neuschlová
Volunteering alebo dobrovoľníctvo v Afrike III.
Rada by som nadviazala na moje predchádzajúce 2 články. Z prašných ulíc okrajových štvrtí v Nairobi, späť do škôl plných malých usmiatych tvárí, kde i tie najväčšie problémy doma vo vyspelom svete už nevyvolávajú strach či pochybnosti. Lebo pokiaľ je človeku dopriate zdravie, má prácu ktorá ho baví a vďaka nej pravidelný príjem na účet, a hlavu a srdce na správnom mieste.... niet sa na čo sťažovať!
Vladi Neuschlová
Volunteering alebo dobrovoľníctvo v Afrike na vlastnej koži II.
Aj tým menej jazykovo zdatnejším je isto pojem "tourism" (turizmus) známy. Do môjho príbehu o dobrovoľníctve v Afrike sa mi hodí niečo lepšie, a to "volunteerism", aj keď toto slovo v prekladovom slovníku asi nenájdete. Nie je to z mojej hlavy. Začula som to od iného dobrovoľníka, v deň, keď si vybavoval u "našej organizácie" cestu na letisko, a na začiatok mu ponúkli 2-násobnú cenu z toho, čo by ho stál obyčajný taxík....
Vladi Neuschlová
Volunteering alebo dobrovoľníctvo v Afrike na vlastnej koži I.
Pre tých čo sa chcú dozvedieť viac praktických vecí, ako sa z dobrovoľníctva stal biznis, ako to funguje, čo to stojí, o čo Vás to obohatí, čomu sa vyhnúť, prečo áno a prečo nie.. a pár mojich osobných zážitkov plných pocitov, o ktorých môžete sto krát čítať, alebo počúvať svojich známych, ale ak na to máte odvahu a žalúdok, odporúčam niekde prišetriť a ísť si to vyskúšať, i keď len na 3 týždne, ako som to urobila ja.
Vladi Neuschlová
Ked odchod 4-noheho slniecka boli...
O chvilu sa skonci jeden z tych najdlhsich tyzdnov, ktorymi som doposial presla. Co uz sme tusili aj nejaky cas predtym, sa zmenilo na krutu realitu, a bolo treba konat... respektive nechat zivot nech si to riesi sam. Vsak zomieranie je jeho sucastou... nerozumela som ale, preco to tak hrozne boli, aj ked to cakame, aj ked sa s tym den za dnom pokusame zmierit, aj tak som nebola pripravena.
Vladi Neuschlová
36 dôvodov byť šťastný..
Šťastím je, keď mám ráno dôvod vstať..lebo niečo alebo niekto na MŇA čaká. Obliecť a skrášliť sa za päť minút, a napriek tomu dostať pár komplimentov, ako mi to dnes obzvlášť sluší. Pri automate na kávu zistiť, že nepríjemná kolegyňa si cez víkend natrhla sval, a 6-8 týždňov sa v práci neukáže..
