V poslednom čase sa opäť veľa píše a hovorí o Iraku. O voľbách, o násilnostiach, o vojakoch, o extrémistoch. Máločo sa však píše o každodennom živote. (Mňa osobne by zaujímalo tak veľa vecí – Ako sa tam býva? Čo sú miestne špeciality? Čo sa učia deti v škole? Čo dokáže Iračanov rozosmiať?...) A je zvláštne, ako málo sa píše aj o obyčajných ľuďoch – cudzincoch – inžinieroch, projekt manažéroch, alebo trebárs hoteliéroch - ktorí sa rozhodnú opustiť svoje rodiny a svoj bezpečný ‘piesoček‘ a odchádzajú do tejto krajiny plnej konfliktov. Denne mi prechádzajú rukami zoznamy ľudí, ktorí sú na svojej ceste za „dobrodružstvom“. Muži, muži a ďalší muži – zatiaľ som zaregistrovala iba jednu jedinú ženu. Mená, národnosti, pracovné zaradenia. A samozrejme výška maximálnych limitov krytí – sumy, ktoré sa dostanú k rodine, v prípade ‘keby a ak‘... Pozerám sa na tie sumy a dumám – dá sa touto sumou kúpiť súhlas rodiny? Dá sa zabezpečiť aspoň provizórny pocit istoty? Ako sa dá vyčísliť cena pobytu v tejto krajine? A často po po pár týždňoch prichádzajú zoznamy znova – mená a krátke poznámky – rozhodol sa ukončiť svoj pobyt v Iraku z osobných dôvodov – alebo – nevrátil sa z dvojtýždňovej dovolenky v krajine trvalého pobytu, žiadame o okamžité vyradenie.... Snažím sa predstaviť si, čo sa muselo stať, čo sa zmenilo v myslení dotyčných ľudí, čo videli, alebo prežili, čoho sa museli stať svedkami, že ani tie zaujímavé sumy na výplatných páskach nestáli za to, aby pokračovali vo svojej práci?
Prečo a začo by ste išli do Iraku Vy? Ja by som chcela poznať odpovede na tie moje otázky. Chcela by som spoznať krajinu a ľudí. Rada si robím na veci vlastný názor a ten si je niekedy ťažko vytvoriť cez sprostredkované zážitky. Chcela by som zistiť či aj v Iraku sú ľudia šťastní a nešťastní, dobrí a zlí, závistliví a dobroprajní, smutní a veselí, unavení či plní energie – tak ako hocikde inde. Alebo či každodenný strach, boj o prežitie a frustrácia z prežitého potlačila všetko to nepodstatné a neporovnateľne zmenila rebríček ich hodnôt.
Dostanem sa teda niekedy do Iraku? Asi ťažko. A tak mi nezostáva nič iné, ako tie sprostredkované informácie. A BBC 2. A pomaličky si z ich pomocou skladať mozaiku vlastných pocitov a názorov o Iraku.
