Slovenská Londýnčanka. Zoznam autorových rubrík: Londýn mojimi očami, Na cestách, Na čo myslím, Kultúra, Spoločnosť, Britské média, Nezaradené, Súkromné
Zoznam článkov blogera
Miriam Novanská
O mládeži (a iné drobnosti)
Tá dnešná mládež má teda iné problémy. (Som si veru nemyslela, že sa dožijem dňa, kedy prednesiem takúto vetu, ale ako vidím, v zrelom veku 33 rokov som sa k tomu dopracovala. Ono vlastne tento príspevok má byť tak trocha o sexe. Ale kde ja vo svojom veku by som sa už odvážila dať také niečo do nadpisu!?!)
Miriam Novanská
Mama
Stojím pri postieľke. Pri Tvojej postieľke. Je tak veľa vecí, ktoré by som mala robiť. Jesť. Upratovať. Telefonovať všetkým tým ľuďom, ktorí mi nechávajú odkazy. A hlavne spať. Spať. Spať. Namiesto toho stojím pri Tvojej postieľke a nakúkam do nej ako už toľko krát predtým.
Miriam Novanská
Správne slová
Sedím v kúpeľni na bielizníku a hompáľam nohami. Pripomína mi to detstvo. Časy, keď sme sedávali na múriku a ticho prežúvali sladké čerešne, či práve dozrievajúce hrozno. Bol to čas plný drobných, ale tak veľmi dôležitých rozhodnutí, ktoré boli za pár hodín zrazu zabudnuté. Sladké časy, keď sme nepotrebovali ešte žiadne správne slová.
Miriam Novanská
Utajený pôvod
Nastúpil k nám do práce nový kolega. Keď som dostala e-mail od šéfa, že ho budem školiť, hneď mi padlo do oka jeho meno. Adam Bohacek. Nádhera, pomyslela som si. Konečne ďalší Východoeurópan do tejto preanglikanizovanej kancelárie. Aj keď robím v medzinárodnej firme, na celom našom oddelení okrem pár Austrálčanov a Novozélanďanov, (ktorých za cudzincov pomaly ani nerátam) niet okrem mňa ani jednej zblúdilej zahraničnej ovečky. Konečne!
Miriam Novanská
Unavení z terorizmu
V nedeľu skoro ráno som sa vracala z dovolenky v Španielsku na jedno z londýnskych letisiek. Napriek všetkým upozorneniam a hrozbám od leteckých spoločností ohľadom príručnej batožiny cestujúcich na letoch z a do Londýna, na palubu som sa prepracovala aj s príručnou batožinou nadštandartných rozmerov, obsahujúcou všetky nepovolené položky – mobilný telefón, ipod, nabíjačku, vodu, ľadový čaj, ovocie, noviny, knihu... Cestujúci v rade vedľa mňa stáli pozorne nastúpení aj so svojimi priesvitnými igelitovými vreckami, obsahujúcmi iba pasy a peňaženky – a statočne na mňa zazerali. Leteli síce na to isté letisko, ale inou spoločnosťou a tá celú tú paniku brala trocha važnejšie. Po prílete do Londýna nás vítali nekonečné rady rozčúlených cestujúcich, ktoré siahali až mimo budovu letiska, uzavreté parkoviská, upchaté cesty. A ja, tak ako množstvo iných ľudí, deklarujem, že som sa nakazila v poslednej dobe populárnejšou chorobou, ako vtáčou chrípkou – a to únavou z terorizmu.
Miriam Novanská
Image je nanič (hlavne ten môj)
Minulú sobotu krstili futbalisti a fanúšikovia Arsenalu nový štadión. Vraj je skvelý. Presvedčte sa sami. Krstiny boli trocha s nádychom nostalgie – futbalová legenda Dennis Bergkamp sa po 11 rokoch, 423 zápasoch a 120 góloch v drese Arsenalu lúčil so svojou kariérou. A koho iného by si vybral na rozlúčkový zápas, ako mužstvo, s ktorým vyrástol vo veľkú hviezdu – Ajax Amsterdam. Zápas to vraj bol skvelý, posledných 10 minút si dokonca zahral vo farbách Ajaxu aj Marco van Basten. Ale vlastne nie o tom som chcela. Pre zmenu trocha o sebe. A o tom, prečo ma už ani striptérky nemajú radi!
Miriam Novanská
Zbohom sloboda!
Tak a dorazilo leto! A s ním enormný nárast pompéznych udalostí s názvom – anglická svadba. Minule som sa dočítala, že viac ako dve tretiny všetkých britských svadieb sa konajú v lete. Ani sa nečudujem, šanca na deň bez dažďa sa podľa mojich odhadov zvyšuje z mizivého pol percenta počas zvyšku roka tak asi na 10% v letných mesiacoch. A samozrejme, ktorá svadba by sa zaobišla bez skvelej predohry s názvom Rozlúčka so slobodou? A tak tu máme teda špičku sezóny Stag a Hen parties.
Miriam Novanská
Lordi v Londýne
Vždy ma prekvapuje rýchlosť, akou dokážu promotérske agentúry zavoňať peniaze a využiť každú senzáciu na zarobenie. Lordi, v UK doteraz pomerne neznáma fínska avantgardno-metalová skupina, ktorá tak kontroverzne vyhrala tohtoročnú Eurovíziu mala podľa výsledkov hlasovania veľkú podporu práve od britských fanúšikov. A tak ani nie dva týždne po populárnej európskej súťaži sa do mojej e-mailovej schránky dostalo promo na ich vystúpenia v UK. Takže ak máte záujem uvidiet týchto uletených Fínov v hororových maskách, šlahajúcich plamene na pódiu, máte šancu na niektorom z ich britských koncertov (nie veľmi prekvapujúco konajúcich sa práve v období Halloweenu) – v Londýne, Nottingame, Birmighame, či Manchestri.
Miriam Novanská
Smútok v nás
Nedávno mi bolo celkom smutno. Pod kožu sa mi vkradla opäť akási melanchólia a ja som zrazu nemala náladu s ňou bojovať sama. Napadlo ma, čo sa hovorí – ak sa podelíte so svojou radosťou, zdvojnásobí sa, ak so svojím smútkom, rozdelíte ho. A tak som sa skúsila so svojim smútkom podeliť. Narazila som však na zmätok, začudovanie a vysokú hradbu mlčania. Pochopila som – smútok je niečo, čo je neradno deliť. Ani s tými najbližšími.
Miriam Novanská
Londýnska perla
Opäť sa mi raz potvrdilo, že pod lampou býva najväčšia tma. Pretože my Londýnčania sme akosi často úplne slepí voči niektorým perlám, ktoré nám toto mesto ponúka. Bola som včera na seminári. Zavolal nám jeden z obchodných parnerov, že organizuje pracovné raňajky s krátkym seminárom v centre Londýna. Na mieste, o ktorom som nikdy nepočula. The Wallace Collection. Aj s následnou krátkou prehliadkou. Raňajky boli fajn. Aj seminár. Ale čo mi vyrazilo dych, bolo miesto, kde sa to všetko konalo. The Wallace Collection je miestom, kde nájdete jednu z najúžasnejších súkromných zbierok umenia. Prekrásny nábytok, jemný porcelán, ale hlavne 775 obrazov od 14-tého až po 19-te storočie. Medzi nimi neuveriteľné kúsky, ako napríklad vzácny Rembrandtov portrét jeho syna Titusa (ktorý sa ako jediný z jeho detí dožil dospelosti), či známy obraz Hansa Halsa – The Laughing Cavalier – ktorý preslávil hlavne boj medzi Rothschildom a Wallacom, ktorí sa tento portrét obaja snažili získať do svojej súkromnej zbierky a nakoniec ho po ťažkom aukčnom boji získal prave Sir Richard Wallace. Objavíte tu aj mená ako Rubens, Van Dyck, Teniers, Velázquez, Murillo, Boucher, Watteaus, Fragonard, Decamps, Vernet… Mysl
Miriam Novanská
Eurovízia – a kde bolo Slovensko?
Minulý týždeň som objavila v schránke (teda na podlahe v predsieni, keďže takto “pohodlne” nám hádžu poštu cez otvor vo dverách) pozvánku na nezvyčajnú susedskú akciu. Vraj Eurovision party. Večierok pri príležitosti Eurovízie??? Prečo, načo? Mne, odchovanej na slovenskej hrude, opäť raz nedošlo, akú dôležitosť (a hlavne zábavnú hodnotu) prikladajú Briti tejto súťaži. Ako som sa neskôr dozvedela, väčšina mojich susedov trávila finálový večer Eurotelevízie od detstva doslova “prilepených” pred obrazovkami televízií a držala palce tým svojim (a komentovala tých ostaných). No a aby sa pri tom príliš nenudili, tak si vymysleli širokú škálu kvízov, súťaží a večierkov, kde spojili príjemné s užitočným.
Miriam Novanská
Krvné puto
Nedávno sa mi ozvala redaktorka zo SME VÍKEND. Vraj či by som jej nezodpovedala na pár otázok. Na trocha nečakanú tému – Aké je to byť macochou. Ako som sa stretla s ich otcom? Aké bolo prvé stretnutie s nimi – s deťmi? Aká je ich matka? Čo mi prekáže, čo sa mi páči a s čím sa musím vyrovnávať? Dlhý zoznam otázok a mňa napadlo iba jediné - bolo mi to treba? Dostať sa do vedomia ľudí ako jedna z nejnepríjemnejších postavičiek slovenského rozprávkového sveta (možno iba draci boli horší, ale aspoň nie tak zlomyseľní!)? Čo už len môže byť také zvláštne na živote človeka, ktorý vychováva dve deti, ktoré podľa rodného listu nie sú jeho?
Miriam Novanská
Ceruzkové voľby – alebo ako jeden hlas zavážil
Je skoro pol desiatej večer a vonku pred garážou konečne počujem parkovať auto. Vybehnem pred dom a kričím: “Ani nevystupuj, ideme voliť!” Z tmy zaznejú akési protesty, ale nakoniec počujem: ”Tak poď, Ty aktivistka, nech to už máme z krku”.
Miriam Novanská
Nová sponzorská zmluva pre Manchester United
Dnes to u nás vo firme vrie. To, čo sa už niekoľko dní iba pošuškávalo je od dnes skutočnosťou – stali sme sa hlavným sponzorom svetoznámeho futbalového klubu Manchester United. Dostať svoje meno na dres tohto klubu je pomerne vzácna príležitosť – v celej histórii klubu ide len o tretiu zmenu v mene “sponzora dresu” a v každom prípade sa nejedná o lacnú záležitosť – cena za 4-ročný sponzorský kontrakt sa vyšplhala na 56,5 milióna britských libier. Viac o tejto zmene sa dočítate na oficiálnej stránke klubu.A čo my zamestnanci? Ako cudzinka som najprv celú tú eufóriu okolo tejto správy vnímala s dosť veľkým údivom – väčší zmätok v práci nám hádam nepriniesli ani minuloročné júlové výbuchy v metre. Ale v krajine, kde je futbal novým náboženstvom sa zrejme netreba čudovať – a tak najväčším problémom mojich londýnskych kolegov je teraz otázka, komu majú držať palce v dlho očakávanom nedeľnom zápase Manchester United – Arsenal London.
reklama
Miriam Novanská
Premeny ženy
Kráčam po podvečernej ulici a počúvam klopýtkanie svojich opätkov na dlažbe. Málokedy chodím v tomto ročnom období pešo domov, zo železničnej stanice to mám ešte riadnych 30 minút cesty. Ale dnes mi akosi neprekáža nepríjemný vietor, ani občasné kvapky dažďa, nevyťahujem dáždnik a neschovávam sa. Je to príjemné nechať si prevetrať myšlienky, vdychovať vlhký vzduch a pozorovať ako sa drobné ostré kvapky rozbíjajú o hrany mojich dlaní. V poslednom čase so mnou niečo deje a ja to akosi nedokážem pomenovať. A tak možno dúfam, že samota, ticho, vietor a dážď mi ponúknu tie správne slová.
Miriam Novanská
Rodáci
Nedávno som (ako inak) cestovala domov vlakom a oproti mne si sadla sympatická mladá žena. Veľmi som si ju nevšímala, keďže som bola zahrúžená do čítania, ale keď som sa pred mojou zastávkou začala baliť, všimla som si, že sa na mňa zahľadela a usmiala. Zrak mi padol na knihu, ktorú držala v ruke. Rozprávky od Hansa Christiana Andersena. V slovenčine.Uvedomila som si, že to bolo jedno z tých príjemnejších stretnutí s mojimi rodákmi. V poslednom čase akosi nemám šťastie na Slovákov – sa mi zdá, že nech robím, čo robím, neviem sa vyhnúť konfrontácii s jednou z dvoch skupín mojich krajanov, ktorí vo mne vyvolávaju kopec pochybností.
Miriam Novanská
Euromilióny
Len malá a krátka pripomienka pre všetkých, ktorých osud (či iná náhoda) zaviali so tejto studenej, vlhkej a veternej krajiny - zajtra večer sa žrebujú čísla hry Euromillions a jackpot dosiahol výšku 100,000,000 (predstaviť si tú sumu v slovenských korunách asi znie ešte zaujímavejšie). Takže, ak ste náhodou prišli o všetky zmysly a nevidíte a necítite okolo seba ten strašný ošial ktorý prepukol v trafikách, obchodoch, na čerpacích staniciach a na internete (www.national-lottery.co.uk vydala dnes vyhlásenie, v ktorom žiadajú všetkých hráčov, aby si kúpili, ak je to možné, lístky ešte dnes, lebo napriek všetkým prípravám nevedia zaručiť, že sa zajtra server pod náporom hrania chtivých obyvateľov Veľkej Británie nezrúti), tak je načase sa prebudiť a skúsiť, či platí staré dobré: „Ak je šťastie unavené...“ Ja už budem v čase losovanie niekde na začiatku svojho ďalšieho vysnívaného (tentoraz ázijského) dobrodružstva, ale spolu s ostatnými som podľahla miliónovému ošialu a netrpezllivo čakám na zázrak..... P.S.pre tých, ktorí sa budú oháňať štatistikami – my vieme, áno, áno, šance skoro nemožné – ale povedzte to tej pani z Írska, ktorá pred pár mesiacmi prevzala 77,000,000!
Miriam Novanská
Veľryba
Dnes sme mali v Londýne prvý slnečný deň od Vianoc. A netešili sme sa z neho zrejme len my, obyvatelia Londýna, ale dostali sme nezvyklú návštevu. Teda priplávala k nám. Veľryba. Stovky obyvateľov a návštevníkov Londýna stoja prekvapení na brehu Temže a sledujú jav v tomto meste doteraz nevídaný – cicavca dlhého 5 metrov ako si pláva pozdĺž rieky. Nikto zatiaľ netuší, ako sa veľryba dostala cez bariéry do Temže, ale celá armáda veterinárov, biológov, zachranárov a policajtov si už láme hlavu čo s nezvyčajným návštevníkom bude ďalej ako ho dostanú čím skôr a bez zbytočných stresov (pre veľrybu, samozrejme) naspäť do mora. Viac informácií níjdete napríklad na Sky News.
Miriam Novanská
Princípy
Sedíme obe na podlahe, opreté o stenu v malej izbe, bez nábytku. Je plná Tvojich krabíc. Na tej najbližšej je čiernou fixkou napísané FOTKY. Izba vonia čerstvou maľovkou a my dve ticho a unavene pozeráme do diaľky. Nakoniec sa pýtam:“ Si si istá?“ „Hmmm....“, odpovedáš, „ a nehovor mi to čo všetci ostatní – že v mojom veku a že bláznim a že ma miluje...“. A tak chvíľu zase mlčíme. „Ale on ťa miluje“, neovládnem sa nakoniec. „Ide o princíp“, zazrieš na mňa škaredo a ja radšej znova zmĺknem. A tak tam ticho sedíme až do zotmenia a rozmýšlame nad princípmi.
