Ľudia z ambasády

Dnes sa mi stala taká zvláštna vec. Po včerajšom zistení, že moja „skvelá“ banka mi zase raz hádže polená pod nohy, a menšej výmene názorov s jej zástupcami som pochopila, že buď podľahnem alebo stratím (prístup na internetbanking). A tak som teda ten nerovný boj vzdala a začala rozmýšlať, ako im zoženiem a doručím nimi požadovaný doklad s overeným podpisom. Napadlo ma napísať na našu ambasádu v Londýne. Na moj e-mail mi odpovedali. O 18.50. Veľmi milo a dokonca pridali slovko SAMOZREJME. A tak som tam dnes zašla. Odporcovia tejto inštitúcie majú v mnohom pravdu. Ambasáda je v hroznom stave. Stará, socialistická budova. Nemoderné zariadenie, tmavé priestory, staré plagáty po stenách. Ale... Potvrdila sa mi stará pravda – všetko je o ľuďoch. A tu boli všetci milí. Efektívni. Profesionálni. Za tých pár minút, ktoré som tam strávila som počula ako recepčná dvíha jeden telefón za druhým a trpezlivo vysvetľuje. Spanikárenej pani, ktorá stratila pas. Mamičke, ktorá potrebuje vystaviť pre dieťa slovenský rodný list. A telefón zvoní a zvoní… Môj podpis je overený. Za 2 libry. A pracovníčka ambasády pridáva veľký úsmev a prianie dobrého dňa. Pridávam sa. Dnes sa mi stala zvláštna vec. Spolu