Pamätám sa na jednu z mojich návštev Anglicka počas minulej zimy. Sobotný večer, teplota okolo nuly, nepríjemné vlhko, vietor a chlad. Väčšina Angličanov vyráža za svojou zvyčajnou sobotnou zábavou – večera, pub a night club. Ulice sú plné – oblečených mužov - a vyzlečených žien. Iba stojím v nemom úžase. Ja som totiž človek zimomravý. V dotyčný večer mám na sebe minimálne tri vrstvy oblečenia, rolák a zimnú bundu nevynímajúc. A všetky tie dievčatá na uliciach – nezávisle od veku, výšky a váhy (predpokladám že vlastne nezávisle od hocičoho) – majú na sebe oblečené minisukienky, letné sandálky (na čo najvyšších možných opätkoch) a niečo, čo sa podobá na podprsenky so štrásmi a ozdobami, tie hanblivejšie iba tričká bez rukávov a s veľkými výstrihmi. Holé nohy. Je mi zima iba z pohľadu na ne. A naopak oni vypadajú veľmi spokojne, vykračujú si tou studenou ulicou, pokrikujú na seba, smejú sa a dohadujú sa do ktorého podniku vkročiť.
Nakoniec aj naša skupinka dorazí k prvej zastávke – malej, útulnej španielskej reštaurácii. A vo vnútri konečne začínam vyzvedať, že čo sa skrýva za tou neuveriteľnou odolnosťou voči zime. Najprv nasleduje smiech – “No Tebe by teda fakt zima byť nemala – veď Ty si predsa zo Slovenska!” Ale nakoniec sa dozvedám dôvody tohto, pre mňa nezvyčajného, javu.
Takže, dotyčné ženy sú viac vyzlečené ako oblečené pretože:
dôvod praktický - v krčme nieto kam dať kabát, v nočnom klube je minimálne £1-£2 poplatok za šatňu a okrem toho vyzliekanie/obliekanie všetkých tých vrstiev oblečenia nepôsobí správnym dojmom (na koho – dozvedám sa neskôr)
dôvod estetický - v piatok a v sobotu večer jednoducho musia byť ženy sexy, pretože idú do spoločnosti a treba sa ukázať v čo najlepšom svetle
dôvod konkurenčný - dotyčné časové úseky sú taktiež najvhodnejšie na nalákanie potenciálneho partnera a keďže tu lovia ženy a muži si vyberajú, treba na svoje prednosti poukázať čím skôr, aby sa potenciálna obeť náhodou nezadívala do nejakého iného, zjavne hlbšieho výstrihu
Zaujímavé. Cítim sa o niečo múdrejšia, stale však nechápem, ako to tie dievčatá a ženy zvládajú. Odchádzame z reštaurácie a hľadáme nejaký dobrý podnik na neskorý drink. Vchádzame dovnútra – a svätá pravda – šatňa za £1. Zbavujem sa zimnej bundy, vo svojom roláku sa však stale cítim akosi nepatrične – moje oblečenie vydáva jasný signal – Cudzinka, cudzinka!!! Užívam si však príjemný večer – a na počudovanie sa so mnou snažia poniektorí muži aj zoznámiť. Dokonca aj jedna žena. Ale namiesto klasickej úvodnej vety zoznamovacieho rituálu:” Come here often?” zaznieva skôr: “Where are you from?”…
