No áno, mohla by som raňajkovať Cornflakes ako všetci ostatní. Mohla by som piť horúci čaj s mliekom. Nezabilo by ma, keby som si do šatníka zaviedla viac čiernej farby. A nemala by som žiadny problém dať si niektorý z tých módnych drinkov, čo sa zrovna v tomto meste pije (čokoľvek to tento týždeň je). Ale jednoducho som na to príliš: a) lenivá b) tvrdohlavá c) zvyknutá d) tak ja som teda zvláštna?!?
Pozrime sa na to. Napríklad dnes ráno. Cestujem vlakom a obzerám si našu šesticu, ktorá má to šťastie, že zdieľa spoločne na 20 minút rovnakú skupinku sedadiel. Ja, osoba „zvláštna“ a 5 „normálnych“ britských občanov. Oproti mne sedí dáma, ktorá so záujmom číta hrubú knihu a občas si spraví poznámku. Keďže sama som knihomoľ a vždy privítam tip na dobrú knihu, zvedavo nakúkam na obal. Kniha má názov Successful Potty Training (áno, dala som si tú námahu a pozrela som si na Amazone kto dokáže písať na 150-tich stranách o tom, ako sa dá naučiť používať nočník). Vedľa sediaci mladý muž si skracuje čas telefonovaním a zvýšenym hlasom (zrejme aby prekričal hluk z vlaku) opisuje niekomu známemu svoje zážitky z rozlúčky so slobodou iného známeho (áno, vždy som túžila vedieť, koľko krát sa maximálne dá zvracať za noc) a nezabudne pridať pár komentárov o váhovej kategórii a finančnej situácii nastávajúcej nevesty. Vedľa neho sediaca mladá žena sa venuje činnosti, ktorú som už dávno nevidela, hlavne nie u osoby v jej veku – vyšíva. Pred sebou má papier s nákresom stehov a občas ho dlho študuje, kým sa pustí do ďalšieho. Prekvapujúco je námet akýsi vianočný – hviezdičky, vetvičky a horiace sviečky. Zrejme príprava na budúce sviatky. A vedľa mňa sedí mamička s asi 6-ročným synom. Chlapček má na sebe šortky, tričko s krátkym rukávom a vestu. A hrubé vzorované podkolienky. (Píše sa 2. február 2005, vonkajšia teplota asi 5 stupňov Celsia). Mamička si číta miestny klebetník s bombastickou informáciou o tom, ako bývala hviezda Big Brothers vydáva akési salsa-aerobikové video (kto?? čo??) a jej syn zatiaľ striedavo počúva historky o žalúdočných potiažiach už vyššie zmieneného pána a unudene okopáva bok sedadla oproti (pani čo vyšíva musí byť nadšená). A samozrejme ja, vo svojom (pre zmenu) krémovom kostýme a so syrovým sendvičom v taške (zásoba ľadového čaju ma už samozrejme čaká v práci).
Tak kto je to tu teda zvláštny?!?
