Ja radšej neanalyzujem. Užívam si slnko a prílev životnej energie. Môj iPod je nastavený na náhodný výber pesničiek a práve mi doprial poriadnu dávku Diany Ross. Privieram oči a v duchu si vyspevujem s ňou: Instinctively you give to me, The love that I need, I cherish the moments with you, Respectfully I say to thee, I'm aware that you're cheating, When no one makes me feel like you do, I know you got charm and appeal, You always play the field, I'm crazy to think you all mine, As long as the sun continues to shine, There's a place in my heart for you, That's the bottom-line... Upside down, boy, you turn me, Inside out, and round and round...
Diana si spieva o mužovi, ktorý jej prevrátil život hore nohami. Ja zase o meste, ktoré spravilo s mojou existenciou niečo podobné… Vlak brzdí a ja otváram oči. Spolucestujúci sa na mňa podozrievavo usmievajú. No zbohom, hádam som si nepospevovala nahlas?!? Usmievam sa na nich tiež – a dúfam, že nevypadáme ako skupinka vracajúca sa zo skupinovej terapie…
Vzduch nádherne vonia a ja si vykračujem smerom k našej firemnej budove. Pred vchodom postáva chlapík zo strážnej služby. Snažím sa vybrať z kabelky svoju identifikačnú kartu, ale len mávne rukou a obdaruje ma širokým úsmevom typu: ”Ale moja, veď my sa už poznáme…” Usmievam sa na oplátku tiež (už dávno sa mu chystám povedať, že s takou postavičkou by mohol ísť na konkurz do Chippendales a nie strážiť ten náš nudný mrakodrap! No, možno nabudúce…)
No dnes sa nám to ráno teda obzvlášť vydarilo. A vraj Monday Blues….
