Petržalčan, poslanec mestského zastupiteľstva hl. mesta Bratislava, zakladateľ o.z. Mladá Petržalka a predseda hnutia Mladá Bratislava Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Bolo to len minulý týždeň čo po mojej iniciatíve nové bratislavské zastupiteľstvo jednohlasne prijalo uznesenie, ktorým poslanci hlavného mesta povedali NIE ropovodu cez Bratislavu. A už sa ozývajú hlasy, že to nebolo potrebné a dokonca sa našli aj takí čo tvrdili, že to bolo priam zbytočné. Veď už tu predsa jedno takéto uznesenie máme, prijalo ho predchádzajúce zastupiteľstvo pod vedením exprimátora Ftáčnika.
Nedostatok voľných miest v materských školách je v Petržalke už istú dobu horúcim problémom pre mnohých rodičov. V minulosti bolo v mestskej časti vyše 40 škôlok, avšak v dôsledku demografického vývoja z nich ostala menej ako polovica. S klesajúcim počtom detí sa znižovali aj financie na krytie prevádzkových nákladov. Samospráva tak musela mnohé škôlky vyradiť zo siete a budovy uzavrieť.
Ešte v roku 2011 vypracovalo Ministerstvo hospodárstva analýzu o ekonomickej výhodnosti prepojenia ropovodu Družba a rafinériou Schwechat (vláda SR k nej prijala uznesenie č. 340/2011). Následne v januári 2013 sa Vláda SR zaoberala možnými trasami ropovodu s tým, že o finálnom trasovaní rozhodne do konca roka 2013. Ministerstvo hospodárstva jej odporučilo desať alternatív trasovania, pričom dve z nich vedú cez Mestskú časť Petržalka. Ide o trasy č. 2 a 10 (tzv. „mestský koridor"), kde trasa 2 vedie cez Pečniansky les, Einstenovu a okolo Auparku a trasa 10 okolo nemocnice Antolská, cez Dolnozemskú, okolo Ekonomickej univerzity na Prístavný most.
V ostatnom čase zachvátila Petržalka občianska vlna odporu „proti štvorprúdovej ceste" naprieč našou Mestskou časťou. Aktivisti spustili masívnu petičnú a mediánu ofenzívu. Na prvý pohľad ide o chvályhodnú iniciatívu, lebo mať kritický názor je veľmi správne. Debata sa však dostala do emotívnej roviny a začala postrádať niektoré vecné argumenty. Popri faktoch sa objavili aj polopravdy a fámy. V mojom krátkom príspevku sa pokúsim definovať niektoré chyby a ozrejmiť niektoré fakty.
Už dlhšie cítim potrebu vyjadriť sa k projektu výstavby verejnej plavárne v Petržalke. Predovšetkým by som rád zdôraznil, že dlhodobo podporujem celý zámer. Vždy som dúfal, že samospráva nájde finančné prostriedky na vybudovanie verejnej plavárne, ktorú Petržalka naozaj potrebuje. Išlo by o prvý väčší komunálny projekt, ktorý bude financovaný prevažne z verejných zdrojov. Tým pádom bude môcť samospráva udržiavať ceny vstupného na prijateľnej úrovni a zároveň podporiť vstupné pre rezidentov Petržalky a našich žiakov ZŠ.
Takzvaný Soví les je prírodný lužný les, ktorý sa rozprestiera pri Dunaji v Petržalke od Ekonomickej univerzity až k Mostu Apollo. Les je súčasťou územia európskeho významu Bratislavské luhy a žije tam množstvo vzácnej zvery. Soví les bol minulý rok dokonca vyhlásený za chránený areál a je v štvrtom pásme ochrany prírody.
Na rokovanie Mestského zastupiteľstva bol dňa 30.3. 2012 predložený návrh na premenovanie Nového mosta opäť na most SNP. V prospech tohto návrhu hlasovala väčšina poslancov, teda most sa opäť oficiálne vráti k svojmu staršiemu názvu.Osobne som hlasoval proti, lebo som s návrhom nesúhlasil. V žiadnom prípade nechcem spochybňovať historický význam SNP. Práve naopak; domnievam sa že zlomová dejinná udalosť ako povstanie proti totalitnému režimu si zaslúži viac ako „vlastný" most (kvôli ktorému mimochodom bolo zbúrané celé historické podhradie).
Námestie Jána Pavla II. je jedným z posledných nezastavaných území v Petržalke. Ide o lokalitu pri Chorvátskom ramene, kde v roku 2003 odslúžil slávnostnú bohoslužbu pápež Ján Pavol II. Námestie má už svoje meno aj napriek tomu, že ešte nie je vybudované. Všeobecne ide o nezvyklú prax ktorá dokazuje, že toto miesto má symbolický význam. Všetci Petržalčania dúfajú, že raz bude námestie architektonicky dotvorené tak, aby dôstojne pripomínalo návštevu Svätého otca.
Zvyšovanie daní je vo všeobecnosti nepopulárny krok. Keby ma niekto v roku 2010 presviedčal o tom, že budeme v Bratislave zvyšovať daň z nehnuteľnosti, asi by som tomu veľmi neveril. Žiaľ realita koncom roka 2011 nám však nedáva na výber, ale naopak si to priam vyžaduje.
Na mimoriadnom zasadnutí bratislavského Mestského zastupiteľstva 20. októbra, našťastie zvíťazil zdravý rozum. Bratislava sa bude definitívne uchádzať o 68 mil. € z európskych zdrojov na vybudovanie dopravného systému TRAM TRAIN do Petržalky. Po 30 rokoch diskusií sa môžeme konečne pustiť do poctivej roboty.
Transsibírska magistrála je najdlhšia nepretržitá železničná trať sveta a hlavná dopravná tepna Ruska. Má dĺžku 9.288 km a vedie z Moskvy do Vladivostoku na pobreží Tichého oceánu. Stavba sa začala v máji 1891 a bola ukončená v októbri 1916. Jej výstavba teda trvala 25 rokov.
Pred časom Bratislave naskytla unikátna šanca; hlavné mesto malo možnosť získať európske zdroje na rozvoj nosného dopravného systému. Konkrétne malo ísť o vybudovanie trasy mestskej električky, ktorá by spojila Šafárikovo námestie s južným koncom Petržalky. Súčasťou projektu bola aj dlho očakávaná oprava Starého mosta.
Pečniansky les je nádherná dunajská oblasť, ktorá vytvára akési zelené pľúca našej mestskej časti. Už samotný jeho názov má historické korene. Odvodzuje sa od kmeňa Pečenehov, ktorí boli okolo desiateho storočia prví stáli obyvatelia územia dnešnej Petržalky.
Na jar roku 2011 sa Bratislave naskytla unikátna šanca. Mnohí si to možno neuvedomujú, ale ide jednu z najväčších príležitostí tohto mesta za posledných 20 rokov. Z kategórie takých, ktoré sa už nemusia opakovať. Hlavné mesto môže totiž z európskych zdrojov získať 250 mil. euro, ktoré by boli využité na rozvoj nosného dopravného systému v Bratislave. Konkrétne by išlo o vybudovanie trasy mestskej električky, ktorá by spojila Šafárikovo námestie s južným koncom Petržalky.
Statická doprava (parkovanie) patri dnes medzi jeden z najvážnejších problémov v Petržalke. Pri výstavbe Petržalky v 70-tych rokoch nikto nepočítal s prudkým nárastom automobilovej dopravy. Podľa odhadov tak dnes v našej mestskej časti chýba približne 30.000 parkovacích miest.
Jazero Draždiak je obľúbená lokalita, kde mnoho obyvateľov Petržalky trávi svoj voľný čas. Dostupnosť jazera priamo v centre sídliska a osviežujúca voda láka v lete bez rozdielu deti aj dospelých. Chybičkou krásy je nedobudovaná sociálna infraštruktúra: chýbajú lavičky, odpadkové koše, ale napríklad aj spevnený chodník okolo jazera. Už samotný pohyb po nespevnenom povrchu je problematický pre mamičky s kočíkmi a pre starších ľudí. Na Draždiaku tiež chýbajú slušné toalety a prebaľovacie pulty pre matky s deťmi, ktoré by mali byť samozrejmosťou.
Začiatkom roka 2010 sa Slovenskom (a najmä Bratislavou) prehnala kauza tzv. Megakasína. Priznám sa, že neviem kto vymyslel názov „Megakasíno“. Ak to boli autori projektu, tak to bola obrovská chyba. Ak to boli odporcovia projektu, tak to bolo obrovské zavádzanie. V projekte totiž išlo o mnoho viac ako o kasíno, aj keď to malo byť jeho podstatnou súčasťou. Obyvatelia okolia sa mohli tiež tešiť na Aquapark a celá Bratislava na nový hotel a kongresovú halu.
Začiatkom roka 2010 vznikla v Petržalke občianska iniciatíva pod názvom STAVEBNÁ POLÍCIA. My iniciátori v nej spolu s občanmi žiadame Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja, aby pripravilo novelu stavebného zákona. Takú novelu, ktorá by zefektívnila boj zo „stavebnou kriminalitou“ a prísnejšie by trestala porušenia stavebného zákona.
Už niekoľko rokov sa aktívne zaujímam o dianie v samospráve. Zistil som, že v každej dobe trápi obyvateľov niečo iné. Tak napríklad u nás v Petržalke sa postupom ostatných desaťročí menili aj problémy obyvateľov. V 70. rokoch sa tu namiesto dediny objavilo jedno veľké stavenisko. V 80. rokoch bola najväčším problémom nedokončené infraštruktúra: neboli dobudované chodníky a cesty a tak sme sa domov dostávali po blate a úzkych doskách ponad rozkopané jamy.
Ku každému dojemnému príbehu neodmysliteľne patrí boj dvoch protikladov: dobro proti zlu, kovboji verzus indiáni, juh proti severu, četníci a lupiči. Je to tak krásne jednoduché. Divák sa chtiac-nechtiac podvedome stotožní s niektorou skupinou ktorej urputne drží palce. Toto sme si mali možnosť vyskúšať aj v ostatných voľbách do VÚC. Teda nie všetci; do hry sa nechalo vtiahnuť približne 20% ovečiek. Ostnatých 80% voličov na to „hodilo bobek“.
