Od 15. storočia je v Európe známa živica z Jávy - styrax. Arabi ju volali lubán džáwí (t.j. jávska živica), čo v andalúzskom nárečí znelo - pravdepodobne po skrížení so slovom džawwí (vzdušný) - lobén žúwí. Toto spojenie prevzali Katalánci v podobe slova *lobenžuí. Keďže lo- bolo mylne interpretované ako určitý člen, zostalo z neho iba benžuí. Katalánci už boli skrátka takí. Benžuí sa potom dostalo aj do stredovekej latiny ako benzoe.
Popri tom, že sa živica používala vo farmácii a pri výrobe voňaviek (mimochodom, dnes je hlavným kadidlom v ruských pravoslávnych kostoloch), stala sa aj notorickým zdrojom kyseliny benzoovej. Kolo roku 1833 nemecký chemik Eilhardt Mitscherlich získal destiláciou kyseliny benzoovej látku, ktorú nazval benzin. Samozrejme, pripravil takto benzén, ktorý dostal svoj dnešný názov o čosi neskôr, v druhej polke 19. storočia. Nám známy benzín sa získava z iných surovín a prischlo mu pomenovanie, čo zostalo visieť vo vzduchu po benzéne.
Edo Jarúnek
