Napriek tomu, že cestovka Kartago Tours núka skutočne dobre zorganizované fakultatívne výlety, niet nad to, keď si človek na výlet z prímorského letoviska do neznámych končín vyrazí na vlastnej koži. Tak sme spravili aj my. Najprv sme sa taxíkom vydali na stanicu mikrobusov, ktoré sa v Tunisku volajú louage. Desiatky až stovky vozidiel zoradené podľa cieľa cesty brali cestujúcich podľa toho, ako prichádzali a naplnené odchádzali. Cestovný poriadok sa teda riešil podľa potreby.
Po cca 65 km jazdy sme dorazili do vytúženého mesta. Kajrawán bol založený v roku 670, t. j. keď si to predstavíme, že v roku 622 sa ešte len Muhammad presunul z Mekky do al-Madíny, tak o necelé polstoročie nato sa o niekoľko tisíc kilometrov ďalej na západe už zakladalo mesto s islámskymi koreňmi. Stalo sa tak počas vlády Muáwiju, prvého kalifa z Umajjovskej dynastie so sídlom v Damašku. Mesto založil známy arabský vojvodca Ukba ibn Náfi a legenda hovorí, že miesto si vybral podľa toho, kde jeho kôň zakopol v piesočnej púšti o zlatú čašu. Bola to vraj čaša, ktorá pred rokmi zmizla z Mekky. Ako ju zdvihol, zo zeme vytryskol prameň. Viacerí sa zhodli na to, že ide o rovnaký zdroj vody ako ten, ktorý vyviera v posvätnej studni Zamzam v Mekke. A tak bolo miesto pre mesto na svete.
História však hovorí inak. Mesto bolo údajne založené na pôvodnom rímskom sídlisku. Arabi – prišelci z východu – si tu vybudovali usadlosť, ktorá vytrvala iba pár rokov, lebo ju zničili nájazdy obyvateľov púšte, berberských kmeňov.
Ikonou mesta však zostáva Veľká mešita alebo tiež mešita sídího Ukbu ibn Náfi, ktorá bola tiež založená v roku 670. (Sídí znamená v arabčine doslova môj pán.)
A prečo je toto mesto dôležité z hľadiska islámu? Práve kvôli tejto mešite, lebo hneď na počiatku islámu znamenala upevnenie pozície muslimov v Severnej Afrike. Po Mekke, al-Madíne a Jeruzaleme je Kajrawán štvrtým najdôležitejším miestom islámu. Medzi pospolitým ľudom sa hovorí, že kto sedemkrát navštívi Kajrawán, nemusí ísť do Mekky, aby absolvoval púť – hadždž. Ale to sa iba hovorí a napriek tomu sa každý muslim snaží dostať do Mekky aspoň raz za život.
Mešita, hoci zvonku skôr pripomína pevnosť, je vnútri pozoruhodne vyzdobená. Rovno pri jej hlavnom vchode ma upútali symboly náboženstiev ľudí Písma (ahl al-kitáb), t. j. židov a kresťanov. Na jednej strane bola Dávidova hviezda a na druhej kresťanský kríž. Zaujímavá je aj asi 400 stĺpmi, ktoré podopierajú časť strechy, pod ktorou sa tiež dá modliť alebo meditovať, či len tak odpočívať v páľave dňa. Do tejto mešity chodia nielen hŕstky turistov, ale hlavne Tunisania z iných miest. Je pre nich poctou prísť do takého – z islámskeho hľadiska významného – mesta. Preto ho vnímajú s veľkou vážnosťou.
Tým, že je tu všade islám priam hmatateľný, má aj celé mesto konzervatívny charakter – oddanosť viere, oblečenie mužov a žien, tradičné remeslá. A čo za remeslá či tradície tu prekvitajú, na to sa pozrieme inokedy.
Emíre Khidayer
