Buddhistické „kláštory“ v Thajsku nie sú len kláštory. Pôvodný výraz pre túto inštitúciu je wat a označuje komplex, ktorý zahŕňa dva celky. Prvým je Svätyňa – priestor venovaný náboženskému uctievaniu, aktivitám prinášajúcim šťastie a ochranu v tomto živote či lepšie zrodenie v živote nasledujúcom, a druhým kláštor – príbytky pre mníchov a priestory pre monastické rituálne aktivity, ako napríklad ordinovanie do mníšskeho stavu či pravidelné recitovanie 227 pravidiel mníšskeho správania, keď mnísi deklarujú, že sa voči žiadnemu z nich neprevinili a môžu tak slúžiť ako objekt, ktorý emituje karmicky prospešné „pole zásluh“ a prináša šťastie v tomto živote, či môže zlepšiť znovuzrodenie tým, s ktorými príde do kontaktu. Okrem toho waty – predovšetkým na vidieku – dodnes fungujú tiež ako školy, útulky pre tých, o ktorých sa nemá kto postarať, ďalej ako nemocnice, poradne rôzneho druhu alebo miesta festivalov, osláv a rituálov fertility, pri ktorých opitosť, inak odmietaná buddhistickým piatimi základným predpismi, vôbec nie je nezvyčajná. Toto posledné však neplatí pre významné chrámy.
Wat teda pozostáva z dvoch častí – jednej určenej najmä laikom a devocionálnym aktivitám (P. Buddhavása) a druhej určenej mníchom a ich aktivitám (P. Sanghavása). Prvej dominuje budova nazývaná vihán s hlavnou „oživenou“ sochou Buddhu, umiestnenou vnútri oproti vchodu, druhej zas hala nazývaná bót, rozoznateľná podľa ôsmich kamenných stĺpov okolo, vymedzujúcich najposvätnejší priestor vatu. Je to jediný priestor, kde môže prebehnúť ordinačný rituál. Tieto dve miesta – Buddhavása a Sanghavása – koexistujú tiež ako devocionálne, apotropajné (ochranné) a všetky ostatné praktiky, ktoré moderní buddhisti radi nazývajú „povery“, koexistujú s buddhistickou filozofiou a meditačnou praxou.
Hoci buddhistická filozofia v skutočnosti zaujíma buddhistov v Ázii asi tak ako Tomáš Akvinský kresťanov v kresťanských krajinách, časťou rituálu otvárania očí, ktorý oživuje sochu a mení ju z neživej hmoty na Buddhu, je tiež inštruktáž v základoch Dhammy. Myslím, že bude preto vhodné aspoň načrtnúť obrysy toho, čo prináša vyslobodenie z kolobehu znovuzrodení, teda poznanie pravej povahy sveta.
V princípe je to veľmi jednoduché. Buddha poprel átman, teda to, čo v hinduizme predstavuje dušu – princíp garantujúci, že napriek všetkým zmenám som to stále ja, kto sa mení a že moje mentálne stavy sú mojimi a nie niekoho iného. Átman je vlastníkom mentálnych stavov, vlastníkom všetkej skúsenosti – videnia, počutia ... myšlienok. Je našim pravým „ja“ a prechádza z jedného života do druhého podľa zákona karmy.
Buddha odmietol toto „ja“ s tým, že vo svete, kde je evidentne všetko premenlivé a nestále, je nesprávne a celkom zbytočné predpokladať niečo večné, čo nemožno vidieť, počuť.... vnímať. Átman totiž vidí, počuje atď.; nie je to objekt, ktorý je videný, počutý..., ako to vyjadruje jedno zo slávnych podobenstiev o dvoch vtákoch sediacich na strome, pričom jeden je a vychutnáva svoje ovocie, zatiaľ čo druhý sa len prizerá. Všetko je teda v procese neustálej zmeny, vzniku a zániku. Nejestvuje nič stále, „absolútne“. Všetko, čo vidíme okolo seba, čo si myslíme, je vždy výsledkom interakcie medzi našimi poznávacími schopnosťami (zmyslami a intelektom) a vonkajším svetom, ktorý poznáme len do takej miery, ako je nám to vzhľadom na naše poznávacie schopnosti dovolené. Nikdy nie taký, aký je „naozaj“. Keďže neviem po čínsky, súbor čínskych znakov bude pre mňa inou skúsenosťou, inou skutočnosťou ako pre toho, kto po čínsky vie. Mačka tu v izbe vníma okolie inak než ja. Žije „v inom svete“, aj keď sa pohybuje v tom istom priestore.
Ľudia a zvieratá (ale tiež bohovia, démoni a duchovia) „vykrajujú“ zo skutočnosti to, čo im ich prirodzenosť určená karmou dovoľuje. Svet teda nepoznávame, ale vytvárame. A rovnako ako čokoľvek iné, vytvárame aj (ilúziu) samých seba, boha, Buddhu a aj tohto poznania podmienenej, konvenčnej povahy celého sveta, teda Buddhovej Dharmy.
A to je v skratke všetko, čo Buddha učil.
P.S. Po prečítaní tohto článku neočakávajte prebudenie, vyslobodenie z kolobehu znovuzrodení, nirvánu. Ešte musí prísť meditačná prax, aby previedla toto teoretické poznanie do spôsobu vnímania sveta. Až potom je všetkému koniec.
Miloš Hubina, Mahidol University, Bangkok
