Ako všetky karmicky spútané postavy premenlivého sveta, aj ony dumali o sebe a základná otázka, ktorá ich trápila, znela "Kto z nás je najlepší?" (Podľa toho, čo sa dá vidieť, počuť a zažiť cez našu reálnu slovenskú jeseň, otázka ešte stále nestratila na aktuálnosti.) Rozoberali problém, argumentovali, keď tu zrazu zasiahol do diskusie guru a vraví: "Najlepší je ten, bez ktorého vám bude najhoršie."
Pobrala sa teda Reč do sveta. Po roku sa vrátila a pýta sa: "Ako vám bolo bezo mňa?" No ako? Tak, ako keď je človek nemý. Ťažké, ale dá sa.
Pobralo sa Oko, a názor ostaných zostal rovnaký. Nie je jednoduché byť slepým, ale je to možné.
Aj hluchým, hlúpym, aj neplodným.
Pobral sa teda na koniec Dych.
"Nechoooď!!!" Zúfalo zvolali kamaráti.
A preto je Dych najlepší. Najdokonalejší. Všetkým a všade. Aj v reči, oku, uchu, mysli a plodivej sile tvorenia. Dych je Brahma. Kto ho pozná, pozná všetko.
Nádych, výdych, nádych, výdych. Niekomu sa zatočí hlava a druhý prenikne k tajomstvu života. Iní vzdychajú, ďalší predýchavajú. Niektorí oddychujú a občas, keď majú svoje dni, si s fernetom aj odfúknu. A my ostatní sa tešíme z jesene, farieb, či rannej hmly alebo jednoducho z toho, že ešte stále dokážeme slobodne dýchať.
(parafrázovane a s intelektuálne sa tváriacimi vsuvkami podľa Brhadáranjakópanišad a Čhándógjópanišad; upanišady sú staré indické filozofické texty písane v sanskrte; najstaršie upanišady, ako aj tie spomenuté, pochádzajú z obdobia pred rokom 600 p. n. l.)
Dušan Deák
