Citujem: „Najvyššia pokuta za porušenie zákona o ochrane prírody sa môže v správnom konaní vyšplhať až na 3319 eur. Správa Tatranského národného parku uložila za prvý polrok tohto roku 16 pokút. Išlo o sumy od 20 do 300 eur pre jednotlivcov a skupiny.“
Niet snáď naivnejšieho priznania. Na rozlohe viac ako 1 000 km2 národného parku vrátane jeho ochranného pásma Stráž prírody vybrala ani nie jednu sankciu na jednu dolinu, pričom poldenná túra – ak dotyčný netrpí systémovou slepotou – je promenádou lesom priestupkov. Silné reči sa vedú len pred televíznymi kamerami.
V tom istom čase, tu i tam, nám vychytralci v rúchu spoluobčanov vykladajú popri cestách, do remízok a opustených kameňolomov, na brehy potokov a riek, prebytky vlastného životného štýlu, pri sankcii za nelegálne uloženie odpadu až do výšky 1 500 eur.
Nielen štátom a samosprávami ignorované výstupy aplikácie pre oznamovanie skládok TrashOut sú vizuálnym svedectvom, že papier znesie trebárs aj 10 000, ak sa páchateľ nechce vidieť a stotožniť, lebo aj každá sviňa je volič, alebo – ak už bol oznámený či nechtiac prichytený – tak odstránenie jeho životných exkrementov vyhlásime za poľahčujúcu okolnosť očistenú od pokuty. A potom šup do televízie pokvíliť nad nákladmi odstraňovania čiernych skládok obcami.
Naše cesty sú výstavnou skriňou vzťahu národu k alkoholu. Tisíce ožralcov, ktorí by pri oprášení dlhodobo v sklade ležiacich elektronických náramkov a všeobecne prospešných prác využívaných napr. na odstraňovanie vyššie spomínaných nelegálnych skládok by dostali priestor na zamyslenie sa, brázdia krajinu s pokojom Angličana – a v mnohých prípadoch aj bez vodičáku – smejúc sa nad slovenskými rozsudkami. V tomto štáte dokonca – s pripravenými 800 eurami vo vačku – môžete premeniť akúkoľvek cestu na Hungaroring. Pozostalí obetí majú následne nárok na desaťročný súdny seriál na tému vina a trest.
S korupciou bojujeme tak, že po niekoľkoročnom dokazovaní a po objavení sa inštitútu kajucníka, slovutná sudkyňa, chránená zákonmi ako kamzík v tatrách – morálne prežratá ako smrek v lese plnom podkôrníkov – dostane podmienku a pár šušní peňažného trestu. A v médiách sa vyjadrí – potom čo sa akože prizná na oľutuje – ako zákonne konala. Väčšiu frašku nevymyslíte.
V Karpatoch sa totiž zaužívalo, že ľudí treba vychovávať. Vytrvalo, dlhodobo a alibistický. Lebo bu-bu-bu je účinnejšie než efektívne rozhodovanie a nekompromisné tresty. A tak desaťročia podrobujeme generácie vplyvu výchov – etickej, environmentálnej, občianskej či náboženskej – bez objektivizácie ich účinku. A výsledok vidíme okolo seba.
Tvrdím, že najlepšou environmentálnou výchovou je ťažká práca. Lebo sadiť stromy, triediť odpad na linke, čistiť strmú dolinu od odpadkov ... vás naučí vzťahu i pokore. Bez prázdnych kecov - za katedrou či v médiách - o biodiverzite či klimatickej zmene.
