Juraj Paškuliak
SME a Projekt N
Vstup Penty do SME vyvolal živú verejnú diskusiu. K tejto veci sa vyjadrilo mnoho novinárov, čitateľov, blogerov. Svojim názorom prispeli aj elitní blogeri ako napríklad pán Radovan Bránik, alebo Michal Patarák.
Pochádzam z Kláštora pod Znievom. Študoval som na Škole úžitkového výtvarníctva v Kremnici. Živím sa výrobou majstrovských sláčikových hudobných nástrojov. Som autorom štyroch zbierok poviedok, ktoré v priebehu rokov 2010 až 2013 boli vydané v knižnej podobe. Zoznam autorových rubrík: Spoločnosť, Politika, Nezaradené, Próza, Fotografie, Poézia, Kultúra, Súkromné, Spomienky na matku
Vstup Penty do SME vyvolal živú verejnú diskusiu. K tejto veci sa vyjadrilo mnoho novinárov, čitateľov, blogerov. Svojim názorom prispeli aj elitní blogeri ako napríklad pán Radovan Bránik, alebo Michal Patarák.
V tomto článku sa s vami podelím o svoje názory. Napíšem, ako vidím to, čo sa deje na Ukrajine a čo si o tom myslím.
Ak je niekto taký blbý že sa narodí v nejakej hladovej doline, tak si skôr či neskôr vychutná plody práce mečiarovských privatizérov, ktorí Slovensko ekonomicky zrazili na kolená. Ak sa chce takýto človek uplatniť, musí opustiť domáce prostredie a vycestovať za prácou tam kde nejaká je. Zbalí sa a vydá napríklad do Bratislavy. Tam si potrebuje nájsť ubytovanie. Prenajímatelia, v obave že podnájomníci nebudú platiť, požadujú platenie nájomného nie mesiac vopred ako kedysi, ale spravidla až s trojmesačným predstihom. Takže aby si niekto za takýchto okolností mohol prenajať trebárs jednoizbový byt, ktorý stojí mesačne povedzme štyristo euro, musí zaň najprv zaplatiť zálohu vo výške mesačného nájmu, plus nájomné za nasledujúce tri mesiace, čo spolu činí tisícšesťsto eur.
Na slovenských cestách o výtlky nie je núdza, lebo sú častokrát neporiadne postavené, zle udržiavané, alebo vystavené náporu preťažených kamiónov. Ale čo sa dá robiť? Ak chcete v obchodoch nájsť nábytok či potraviny z Poľska, alebo zeleninu zo Španielska, potrebujete zjazdné cesty aby bolo možné ten tovar vôbec doviezť. Keby nie, tak by sme tu na Slovensku de facto pokapali od hladu. No našťastie sme v elitnom klube krajín, kde zajtra znamená včera a práve vďaka tomu u nás vymizli akékoľvek mafiánske praktiky, rozkrádanie, alebo korupcia, a náš štát funguje ako luxusné hodinky nášho sociálne cítiaceho súdruha predsedu za niekoľko desiatok tisíc eur. Preto sa aj v budovaní a udržiavaní infraštruktúry zavádzajú nové, revolučné praktiky, o akých sa ľuďom ešte včera ani len nesnívalo.
Žijem v regióne ktorý je neslávne známy tým že v ňom v každých voľbách valcujú strany združujúce politikov s najhoršími charaktermi, a spravidla komunistickou minulosťou. Podľa toho to u nás aj vyzerá. Je tu mnoho vážnych problémov, a preto možno vyznie zvláštne že nasledujúce riadky budú o niečom tak malichernom ako sú nedostatky jednej tunajšej predajne potravín patriacej do nemenovanej slovenskej siete. Nuž ale keď vidím ako mnohí iní autori píšu o skutočne vážnych témach, a s akým tragickým nezáujmom sa to stretáva, tak na to skúsim ísť z druhej strany.