Keď slnko vyjde ponad horu, zaskvie sa zeleň našich salám. Pojeme úrodu mäsa neskorú, chorôb sa neboj, hlavu si nelám. Pre kráv chorobu šialenú, schúlim sa a naberiem elán. Získam odvahu ako oceľ kalenú a salám priložím k perám.
Prehryznem šupku zelenú,precítim chuť, odpadnem k dverám.Hlavou mi myšlienky prebehnú,že boj tento s mäsom prehrám.Tvár potom mám pokrytú,nevzdám sa, dúfam.Lietam po izbách bytu,pomaly si už zúfam.Stisol som kľučku, správne sú dvere,čas si meriam zrýchleným dychom.Zapadá slnko a tiež(svet) sa mi smeje,na dekel som zabudol v tom tempe rýchlom.
Lepšie byť prekvapený pesimista, ako sklamaný optimista.Vzdelaní a inteligentní ľudia si uvedomujú dôležitosť ochrany životného prostredia.Podľa súčastného stavu sveta však musím konštatovať,že väčšinu peňazí majú v rukách úplní hlupáci.Ktorým je dokonca ľahostajný osud aj ich vlastných detí. (Pa4k) Zoznam autorových rubrík: Fiction, Súkromné, Poézia, Próza, Nezaradené
