Črepy vraj šťastie nosia,a tu vryli sa do tela.Poslovia "šťastia" ľudí kosia,raz-dva, raz idúc zvesela.Obloha, slnka lúče nepamätá,ležať si na chrbte krvou von.Telo schránka so zemou sväto spätá,prach si a budeš popolom.V špine bahna a v blate,rodia sa bolesti náreky.Len strely a krv, nie o zlate,ostáva ten príbeh naveky.Padnutý priateľ, ostal len list,žene srdce zaplesá, že píše zas.Zemi však dotkli sa kolená, kam teraz ísť,v bolestivý výkrik zovrel sa hlas.
Vojna
Nohu ovíja ťahavý porast, na spúšti je prst. Na city sa nekladie dôraz, krvavý, vojny je krst.