Patrik Špaňo
Dar
Dať som chcel kvety, no dlhšie slová vydržia.
Lepšie byť prekvapený pesimista, ako sklamaný optimista.Vzdelaní a inteligentní ľudia si uvedomujú dôležitosť ochrany životného prostredia.Podľa súčastného stavu sveta však musím konštatovať,že väčšinu peňazí majú v rukách úplní hlupáci.Ktorým je dokonca ľahostajný osud aj ich vlastných detí. (Pa4k) Zoznam autorových rubrík: Fiction, Súkromné, Poézia, Próza, Nezaradené
Svetlá sa svietia nohy sa nožia. Množiny v nás sa množia.
Ranný dážď si hľadá v tvojich vlasoch miesto. Moja ruka, noha opúšťa ten priestor.
Letím oblohou a vyberám si Teba. Ľúbim Ťa jak zlato, ktoré dnes je nad soľ a soľ na chleba.
Na jar otvoríš sa ako jabloň kvetmi obsypaná. Aj vtáci čvirikajú, že si ešte panna.
Ležíš sama v posteli a 4 nohy, ale to nič lebo sa na mňa pekne usmievaš. A ja ti za to spravím kávu. Voda pýska a 4 nohy sa pohli. Sypem kávu do šálok a rozmýšlam či stačia dve. Zalejem obavy vodou predo mnou cesta do spálne
Chcem sa s Tebou snívať. Otvor okno vpusti lunu dnu. Blesk čo nebo ako rifle roztrhol, skry si pod duchnu. Vynadaj tapetám, že stratili farbu. Rukami neba sa dotýkaj a porátaj hviezdy. Tak mi treba, že nebol som triezvy.
Ďalších pár modrých kvetov v Tebe zomrelo. Vyšlo slnko a v Tebe sa zotmelo. Si tvor, čo pije mi krv.
Žltá kľučka do noci, pár kostí na okne a perie. Suchý vzduch sa ani neobzrie, za kvapkou lásky.
Kázeň vraha o smrti. O tom ako zabiť deň. Ako komu bodnúť do ľadvín. Ako zničiť sen.
Ja a nič okrem mňa Len ja. Nikto iný na svete nie je. Všetkých som si len vymyslel, aby som nebol tak SÁM.
Chýbajú mi rúčky Tvoje malé, dotýkať by som sa chcel ich stále. Chýba mi Tvoj úsmev jasný, ako by mi svetlo zhasli. Chýba mi pohľad do očí Tvojich hlbokých pri ktorom zastavuje sa mi dych.
Slzy, slaný svedkovia rozlúčky. Slzy, kvapky smútku. Kotúľajú sa pomaly po líci a vravia: "budeš mi chýbať!" Kĺžu sa po tvári a padajú nevedno kam. Ja len sedím a spomínam.