Patrik Špaňo
Svedomie
Rez cez rachot noci v duši svätca čo pripomína niečo čo je nám, už dávno známe.
Lepšie byť prekvapený pesimista, ako sklamaný optimista.Vzdelaní a inteligentní ľudia si uvedomujú dôležitosť ochrany životného prostredia.Podľa súčastného stavu sveta však musím konštatovať,že väčšinu peňazí majú v rukách úplní hlupáci.Ktorým je dokonca ľahostajný osud aj ich vlastných detí. (Pa4k) Zoznam autorových rubrík: Fiction, Súkromné, Poézia, Próza, Nezaradené
Rez cez rachot noci v duši svätca čo pripomína niečo čo je nám, už dávno známe.
Pivo a krabička dlhých cigariet. Z úst len tenký prúžok dymu. Pošteklilo ma pár tvojich nežných slov. Sa ma dotýkaš
V rámci hygieny, naši zákonodarcovia vydali zákon, ktorý prikazuje obchodníkom aby zabezpečili pre svojich zákazníkov rukavičky a samozrejme aby aj kontrolovali či sa ich zákazníci chovajú k pečivu v rukavičkách.
Niet divu, že Fico sľúbil, že sa nič za jeho vlády privatizovať nebude. Mohol si to dovoliť, keďže našiel iný lepší spôsob. Viď. mýto, projekt súkromných diaľnic, nástenkový tender a iné o ktorým možno ani netušíme. Veď čo a načo privatizovať keď sa dá zabezpečiť si dlhodobejší príjem zadávaním rôznych výhodných štátnych zákaziek.
To snáď nie je ani pravda. Ako si z nás politici strieľajú. Ministra výstavby p.Štefanova odvolali. A zastupovať ho bude minister školstva p.Mikolaj, ktorý vyhlásil že sa v novom rezorte už nestihne zorientovať. A tak ponúkol odvolanému p.Štefanovi aby mu s tým ako jeho práva ruka pomohol. A teda aby dokončil to čo začal. Tak načo potom bolo dobré, celé toto divadlo s odvolávaním?
Tento rok sa označuje za super volebný, ale ja už mám z toho akúsi super predvolebnú apatiu. Kladiem si otázku, aký to má zmysel. Či mám obetovať svoj volný čas na politikov, ktorí si na nás spomenú len v čase keď v nich dozrievajú predvolebné sľuby. Ktoré zvädnú a zhnijú v momente ako je dovolené.
Sneh je krajší a čistejší ako taký dážď. Tak prečo potom proti snehu bojujeme viac ako proti dažďu? Solíme ho, hádžeme naň kamennú drť, posýpame popolom. A potom si všetok tento bordel prinesieme na topánkach domov. Mne osobne viac vyhovuje ušliapaný snehu. Pôsobí omnoho čistejšie a menej sa šmýka.
Dnes so mal debatu s kolegom na tému: "dopravná situácia v Bratislave". Hrozne sa rozčuľoval a nadával na zápchy v meste. Tak som mu zakontroval protiotázkou prečo, každý deň chodí do práce autom, keď v Bratislave chodí v dosť častých intervaloch MHD. Na čo sa ofučal a začal reagovať ako dieťa, ktorému berú hračku či fajčiar, ktorého obrali o cigaretu alebo ešte lepšie narkoman, ktorému bola odopretá pravidelná dávka.
Je piatok poobede a práve to celé začalo. Niektorí vodiči otvorili vŕzgajúc brány svojich garáží. Sfúkli prach z kapoty (tí bez garáží zhrnuli lístie) a hurá uctiť si mŕtvych poprípade sa k ním pridať. Tento náš národný šport a kultúrne dedičstvo je až na zaplakanie.
Slovensko nemá problém s rómskym obyvateľstvom ale s hŕstkou neprispôsobivých spoluobčanov žijúcich v darovaných bytoch a v načierno postavených osadách. Nazývať to rómskym problémom je urážlivé práve pre tú časť rómskeho obyvateľstva, ktoré sa vie správať a správa sa zodpovedne!
Svet obletela neuveriteľná správa. Česká automobilka dostala mega zákazku od americkej armády.
Začne tým prečo vôbec píšem tento článok. V posledných týždňoch som dosť jazdil po západnom Slovensku a do cesty mi tak prišlo nie málo kruhových objazdov. Avšak dnes padla posledná kvapka do mojej nádoby s trpezlivosťou. Tento krát už ako chodec som stál pred priechodom pre chodcov jedného kruhového objazdu v Pezinku. Smelo som vykročil pretože auto, ktoré sa práve nachádzalo v kruhovom objazde nedávalo znamenie, že by chcelo kruháč opustiť. Ale ono ho opustilo, tak som rýchlo cúvol a ukazoval panáčikovi za volantom, že kde má smerovku.
Iste to poznáte, ani nie pred pár mesiacmi dokončili opravu cesty, ktorou každé ráno cestujete za svojimi povinnosťami. Už sa zdalo, že bude všetko v poriadku a tu zrazu sa znova ťažká technika zahrýza do asfaltového koberca, ktorý sotva zatuhol.
Včera som na STV2 sledoval diskusnú reláciu Štúdio Dialóg, ktorá mala podtitul: po 20 rokoch. Hosťami boli Anton Popovič, Milan Kňažko, Eugen Gindl, Ján Budaj, Fedor Gál, Miroslav Kusy a iní. Hovorilo sa o nežnej revolúcii, o tom čo sa ňou chcelo dosiahnuť.
Milujem keď po mne z balkónov a okien niekto vykrikuje aby som nevenčil svojho psa tam kde sa hrajú jeho deti. A v tom samom momente mu z ruky letí špak do trávy. Ale ich deti sa hrajú všade a je otázne kto robí vačší bordel či moj pes alebo ich deti. Ja si po svojom psovi vždy zodvihnem ale ešte som nevidel rodičov, ktorí by prišli po deťoch dať do poriadku bordel a zotrieť gaffity. Popri tom ja za svojho psa platím dane kým oni za ich deti peniaze dostávajú.