Východiskový bod: Matreier Tauernhaus
Trasa: sedlo Löbentorl - sedlo Wildenkögelscharte - a potom zostup opäť na Matreier Tauernhaus
Matreier Tauernhaus
Je to Milka?
Po včerajšej búrke sú výhľady naozaj čarovné. Na tráve je sneh a vrchy okolo nás akoby niekto pocukroval. Neuveriteľné, že ešte včera ráno sme doma v Žiline bojovali proti 35 stupňovým horúčavám.
Pohľad na čarokrásnu dolinku
Áno, je leto:)
Cestička vedie okolo vodopádu a ako stúpame vyššie a vyššie, odkrývajú sa nám stále nové a nové výhľady. Míňame aj ľadovec, celý popraskaný, zvráskavený.
Vodopád aj s dúhou
Rozprávková lavička
Voda vs sneh
Kadiaľ ďalej?
Pleso s trefným názvom: Božie oko
Quo vadis?
Ovečky sú tu naozaj všade... aj tam, kde by ste ich naozaj nečakali
Mrazí vás z neho na chrbte?
Po asi 4 hodinách prichádzame do sedla Löbentorl. Kruhový výhľad, zo všetkých čo sem vyšli srší spokojnosť. Po krátkej pauze pokračujeme ďalej.
Na vrchole
Celý svet ako na dlani
Tabuľka na križovatke hovorí jasne. Dole je to ešte 6 hodín. A nad nami otáznik, Stihneme to za svetla?
Pri výstupe do sedla pod vrcholom Wildenkögel si treba dávať veľký pozor. Kráča sa totiž po veľkých neupravených skalách, ktoré nie vždy sú také pevné a nepohyblivé ako na prvý pozor vyzerajú. Okrem toho, na miestach ukrytých pred lúčmi slnka je ešte stále námraza. Joj, aby sme len nespadli!
Výhľady po ceste na Wildenkogel
V sedle sme si chvíľku oddýchli, pokochali sa a tešili sa, že zvyšok cesty už pôjdeme len dole.
Nadšenie nás však rýchlo opustilo. Zostup bol doslova nekonečný. Trval 4 hodiny. Bez prestávky, stále strmo dole. Cestou dole sme míňali niekoľko plies, z nich najznámejšie je Wildenkögelsee. Kolená už kričali áááu, slnko bolo stále nižšie a nižšie a my sme sa v duchu preklínali, že sme sa vyšplhali až tak vysoko.
Slnko je stále nižšie, kopce sa odrážajú v plese
Odraz zapadajúceho slniečka vo Wildenkogelsee
Dole sme zišli tesne pred zotmením. Áno, bola to náročná túra. Ale stálo to za to.
Pokračovanie zajtra:)
