Martina Paulenová
Prvé dni v škôlke nie sú ľahké
Emka začala chodiť do škôlky.
Matka, manželka, lekárka, bežkyňa. Píšem o tom, čo som sa naučila pri výchove svojich dcér, čo som zažila počas behov po lesoch a kopcoch, o fungovaní ľudského tela. A niekedy len o celkom obyčajných drobnostiach. Zoznam autorových rubrík: Veselo aj vážne o materstve, Zo života, Na zamyslenie, Z medicíny, Naše krásne Slovensko, Bežecké, Z cestovania po svete, Najväčšia umelkyňa, príroda, Z rozprávania starých rodičov, Putovanie po Nórsku - 2008, Island 2010, Alpy 2011, Alpy 2012, Alpy 2013, Alpy 2015, Wachau - Dolné Rakúsko, Viedenské zápisky, Západné pobrežie Kanady, Nezaradené, Súkromné, Turistika s deťmi
Prvého „Bolia ma nožičky!“ sa dnes dočkáme asi desať metrov od auta.
Niekedy si predstavujem, že každý človek je ako superhrdina.
Pípne mi mobil. Prišiel mi balík. Len pár kilometrov ma delí od novej knihy.
Trvalo mi veľmi dlho, kým som sa prvýkrát odhodlala uvariť špenát.
Červené krvinky by sme mohli prirovnať k taxíkom. Takých, čo neprevážajú pasažierov, ale dýchacie plyny.
S deťmi som zistila, že existujú výlety, ktoré ani tak nepreveria nohy, ako hlasivky a kreatívne myslenie.
Zvykla som si myslieť, že každý dobrý spisovateľ je aj dobrým rečníkom a naopak.
Sedíme v aute, za oknom sa rýchlo mení obrázok za obrázkom.
Na rodičovstvo nie sme trénovaní.
V každej mame je aspoň malý kúsok bezpečnostného analytika.
Obedujeme. Stolovanie s deťmi mám rada. Je to priestor na krátke vydýchnutie.
Bežím na kopec, na ktorom som bola mnohokrát. Dnes je to však celkom nový zážitok. Naozajstné trápenie.
„Určite choďte do Motýlej záhrady,“ radili nám. „Naše deti boli nadšené!“