Martina Paulenová
Manželstvo nám dáva zabrať
Rekonštruujeme dom.
Matka, manželka, lekárka, bežkyňa. Píšem o tom, čo som sa naučila pri výchove svojich dcér, čo som zažila počas behov po lesoch a kopcoch, o fungovaní ľudského tela. A niekedy len o celkom obyčajných drobnostiach. Zoznam autorových rubrík: Veselo aj vážne o materstve, Zo života, Na zamyslenie, Z medicíny, Naše krásne Slovensko, Bežecké, Z cestovania po svete, Najväčšia umelkyňa, príroda, Z rozprávania starých rodičov, Putovanie po Nórsku - 2008, Island 2010, Alpy 2011, Alpy 2012, Alpy 2013, Alpy 2015, Wachau - Dolné Rakúsko, Viedenské zápisky, Západné pobrežie Kanady, Nezaradené, Súkromné, Turistika s deťmi
Prvý deň stáže v nemocnici vo vedľajšom meste mi kolegyňa vysvetlila, čo a ako.
Niekedy si predstavujem, že každý človek je ako superhrdina.
Hovorí sa, že človek často zistí, aké je preňho niečo dôležité, až keď o to príde.
„Nezabudni sem-tam priložiť do pece a ak niekam pôjdete, zamkni chatu."
V rádiu som započula, že vedci odhalili akúsi tajomnú baktériu žijúcu v blate. Primiešali ju do stravy laboratórnym myšiam a z tých sa razom stali šťastné laboratórne myši, plné elánu do života a odhodlania niečo dokázať.
Triedim skriňu s oblečením. Zapáčil sa mi minimalizmus. Rada by som svoj šatník premenila na miesto, v ktorom každý kus oblečenia bude mať dôstojný priestor na život, bude poznať svoj účel a pravidelne sa dostane na čerstvý vzduch
Myslela som si, že prechod z materskej na rodičovskú dovolenku bude podobný prechodu z detstva do dospelosti. Oficiálne sa to síce stane zo dňa na deň, no tá zmena bude taká nenápadná, že ju ani nepostrehnem.
Keď sa mi začínalo zdať, že sa zamotávam do jednotvárnosti svojich dní, zvykla som vybehnúť niekam do prírody. Dnes však pre zmenu potrebujem celkom opačnú zmenu. Okolité lúky a lesy mi zovšedneli. Pôjdem do mesta.
O pol deviatej sme začuli podozrivý zvuk. „Čo to bolo?“ pýta sa môj muž, asi len rečnícky, lebo mu musí byť jasné, že netuším rovnako ako on.
Mám strach z parkovania na preplnených parkoviskách. Nemám rada neoptimálne a dlhé cesty mestskou hromadnou dopravou s kopou neznámych ľudí v osobnej zóne. Možno preto som začala chodiť do práce pešo.
Niekoľko dní po nasťahovaní do nového bytu sme zistili, že nebudeme bývať sami. V rohu okna sa objavilo niekoľko prilepených kúskov blata, ktoré neúnavnými preletmi medzi zemou a tretím poschodím donášal štíhly čiernobiely vták.
Cez víkend sa u nás v byte zjavila mucha. Neviem, odkiaľ priletela. Vonku je sychravo, vyletieť na tretie poschodie kľučkujúc medzi kvapkami ľadovej vody asi nie je sranda.
Zmorená prichádzam z práce. Zhadzujem z pleca kabelku a rozcvičujem si stuhnutý krk. Mám chuť ľahnúť si na gauč, zapnúť seriál a až do večera nehybne pojedať čokoládu. Namiesto toho však po rýchlej káve obúvam bežecké topánky.
Za nádherný moment považujem, keď ráno, ešte v polospánku, otvorím okno. Po nočnom resete mám pred sebou 24 nepopísaných hodín a okolitý svet má prvú šancu určiť, aké budú.
Bolo to pred pár týždňami. Slnko, vôňa čerstvo vykľutých listov zmiešaná s pôvabnou čerstvosťou vzduchu aká býva len skoro na jar. Vykračujeme si so spolužiačkami, prvýkrát v sukničkách a šatoch, do nemocnice na hodinu interny.
„Ach, žena za volantom..." Povie chlap tónom, akoby väčšia katastrofa ani neexistovala. A my sa dotknuté obhajujeme, že to nie je pravda, že nám šoférovanie ide a že sú to len hlúpe predsudky.
Mala som šťastie, ktoré nemá každý. Poznala som svojich prastarých rodičov. Niekedy si vravím, škoda, že som bola taká malá a ani som si neuvedomovala, že je to niečo vzácne a nezvyčajné. Spoznať kúsok minulosti. Stretnúť ľudí, ktorí zažili veci, aké sa už teraz nestávajú, ktorí ma udivovali zvláštnymi slovami a príbehmi...
„Dobrý deň, don Štefan." Ja a moja kamarátka v kostole, obidve približne sedemročné. Pred nami veľký pán farár. „My sme sa vás chceli opýtať, či by u vás mohli mať svadbu naši Juraj a Zuzka. Myslíme, že sa budú chcieť brať." A on sa len smeje a prikyvuje. „Dobre, dobre dievčatká! Ale nech sa prídu ešte aj oni sami so mnou dohodnúť." Takto sme my dohodovali svadbu. A tí dvaja naozaj prišli a svadba naozaj bola.