Hoci sa nám nechce odísť z tejto krásnej nedotknutej prírody, začíname sa tešiť na blížiacu sa noc v Calgary - v teple, v naozajstnej posteli, s možnosťou osprchovať sa a uvariť si. Prespávanie priamo v divočine, pozorovanie východov a západov slnka, sledovanie hviezd cez strešné okno - znie to veľmi romanticky, no stojí to kopec sebazapretia a odriekania.
Ráno sa zvyčajne zobudíme hneď ako vyjde slnko. V poloľahu sa vysúkame zo spacákov, poriadne sa poobliekame a vykotúľame sa von z auta. Teplota je takto za rána okolo nuly. Rýchlo pretransformujeme ležovisko v zadnej časti auta na štandardný kufor a zadné sedadlá a presunieme tam kufre a ostatnú batožinu, ktorá noc strávila na predných sedadlách. Nasledujú raňajky. Keďže v aute máme len potraviny, ktoré sa nepokazia, náš jedálniček nie je príliš pestrý. Väčšinou jeme pečivo, konzervy, sladkosti, jablká. Teplé jedlo? Myslím, že môj žalúdok už dávno zabudol, že niečo také vôbec existuje. Po naplnení žalúdkov nás čaká ranná hygiena. Pomocou vody z plastových fliaš si umyjeme zuby neuveriteľnou rýchlosťou, keďže nám pritom nepríjemne omŕzajú prsty na rukách. Dúfam, že si ako suvenír domov neprinesiem zubný kaz. Pri umývaní zubov premýšľam, či sa mi oplatí prezliekať si tričko zo včera za čisté, keď som sa medzitým aj tak nesprchovala. Nakoniec zhodnotím, že mi to za vyzliekanie v mraze nestojí.
Dnes nás čaká túra v Yoho National Park. Pri presune na východiskový bod našej trasy sa vďaka zapnutému kúreniu aspoň trochu zohrejeme. No hneď aj vystupujeme a opäť mrzneme. Rána sú už veľmi rezké, rastlinky zdobí inovať.
Začíname pri vodopádoch Takakkaw, ktoré padajú z výšky 250 metrov.
Plánovaná trasa sa volá Iceline trail a vedie nás cez skalnaté polia s výhľadmi na okolité ľadovce.
Pri stúpaní hore kopcom si uvedomím, že vďaka našej nedostatočnej hygiene cítim zápach samej seba. Nie je to nič príjemné.
Obedujeme opäť z konzervy. Podarilo sa nám zohnať chlieb, ktorý sa svojou štruktúrou podobá na náš európsky a nie je mäkký ako sendvič, ako väčšina tunajšieho pečiva. Obložíme si ho tuniakom a paradajkami a na svete je dokonalý obed! Toľké chvály a spokojné „mňamkanie“, akoby sme jedli niekde v nóbl reštaurácii.
Posilnení obedom zdolávame zvyšok trasy.
Ani sa nenazdáme a opäť stojíme pred našim „hotelom“ na kolesách. Čo nás čaká ďalej? Väčšinou sediac na predných sedačkách plánujeme výlety na ďalšie dni, niekedy do zošita zapisujem zážitky z posledných hodín.
Dnes sme obaja akosi stratili chuť stráviť ďalšiu noc v aute a tak pátrame, či sa v okolí nenachádza nejaké ubytovanie, kde by sme neplánovane mohli zložiť hlavy a trošku si oddýchnuť. Dolámaní, hladní, vymrznutí, sme ochotní zaplatiť za hoci aj skromnú izbietku. Bohužiaľ, nie je to vôbec jednoduché. Keďže sa nachádzame uprostred národného parku, všetky ubytovacie kapacity sú už dávno obsadené. Najbližšie voľné izby sú až v Calgary. Smutne si povzdychnem, budeme musieť vydržať ešte dve posledné noci.
Pri hľadaní ubytovania si ale všimneme, že neďaleko nás je prírodné termálne kúpalisko. To je nápad! Pôjdeme tam, osprchujeme sa a oddýchneme si v horúcej vode. Presne tak aj spravíme a cítime sa pri tom podobne blažene, ako keď sme obedovali chlieb s tuniakom.
Z termálneho bazéna vychádzame čistučkí a vyhriati. Svet má hneď iné farby. Dokonca aj kukurica z konzervy s mäkkým niekoľkodňovým sendvičom chutí akosi lepšie.
Spokojne si umyjeme zuby, batožinu presunieme späť na predné sedadlá, rozložíme ležovisko, nachystáme spacáky, na hlavy nasadíme čapice a okamžite zaspíme ako bábätká. Dobrú noc Kanada!
