Myslím, že kopce sa nás snažia udržať v miernom napätí. Čo ak nám bude celý týždeň pršať? Alebo nám len chcú pripomenúť, že v nich drieme obrovská energia a že máme byť pri našich potulkách riadne obozretní.
Nič sa nezmenilo ani tento rok. Po príchode do dedinky Fügen v doline Zillertal najprv popŕchalo, potom kropilo, až to vyústilo v riadny lejak.
My sme však kedysi zistili, že po každom daždi vyjde slnko a tak nám situácia neubrala z nálady. A keď chlapi zavelili, že čoskoro front odíde, nikto nepovedal ani slovo, všetci sme poslušne nastúpili do auta a vybrali sa po kľukatých alpských asfaltkách hore do oblakov. Rozhodli sme sa, že na pekné počasie počkáme na vrchu Hamberg.
Náš alpský tím je zohratý. Keď Andrej sľúbi, že za dve hodiny bude modrá obloha, všetci vieme, že za dve hodiny naozaj bude modrá obloha. A všetci poslušne šlapeme a nefrfleme, aj keby práve lialo ako z krhly. Okrem toho, túry v počasí, ktoré by 90 percent populácie zrejme označilo za škaredé, môžu byť paradoxne veľmi pekné.
Hmla sa prevaľuje pomedzi stromy, stromy sú vyzdobené kvapôčkami vody a kvapôčky vody pretvoria každý lúč svetla, ktorý prevaľujúcou sa hmlou prenikne, na niečo neobyčajné.
Vzduch je ako v kúpeľoch. Čučoriedky ako v exkluzívnej reštaurácii. Výstup do kopca ako príjemnejšia náhrada za fitnesscentrum. Žaby s mlokmi ako malá zoologická záhrada. A keď oči navyknuté na bezfarebnosť hmly narazia na trojfarebné papriky opreté o zelený kaleráb na neskutočne drevenom pozadí, cítite sa ako v múzeu moderného umenia.
V takomto počasí sa výškové metre zdolávajú skoro tak ľahko ako dĺžkové. To, že sa trochu zahrejete vám vôbec nevadí. Vlhkosť je taká vysoká, že skoro ani piť nemusíte. A keď sa nebodaj spotíte, môžete ostatným povedať, že vás len zamočila voda zo stromov.
Po výstupe do výšky 2095 m.n.m, na vrchol Hambergu, zatiaľ nič nenaznačuje, že sa počasie bude meniť. Teda zdá sa mi, že hmla má taký trošku namodralý nádych, ale ktovie, či to nie je len nejaká horská forma fatamorgány. Chlapi však tvrdia, že máme byť trpezliví a tak čakáme.
A naozaj, za niekoľko minút sa hmla začne trhať a my postupne, ako keď človek skladá puzzle, zisťujeme, že o Hambergu sa nie nadarmo hovorí ako o výhľadovom kopci.
Cestou dole musíme žmúriť oči, vyzliekať si bundy a prehrabávať ruksaky, či náhodou so sebou nemáme slnečné okuliare. Kvapôčky, ktoré sa stihli zabývať na každej rastlinke, kvetinke či kríku, sú ako malé zrkadlá, ktoré ešte znásobujú jas okolo nás. A s každým fotónom, ktorý doputuje do našich očí, sa nám viac a viac nadvihujú kútiky úst a kráča sa nám ešte ľahšie.
Žaby a mloky rýchlo zaliezajú do svojich dier a rovnako rýchlo sa otvárajú hlávky kvetov a krídla motýľov.
Opona z hmly sa zdvihla a pred nami sa črtá nové dejstvo, plné slnka a tepla. Čo nás čaká v ňom, zatiaľ netušíme.
No čoskoro to zistíme....
