Do Úzkej doliny sme dorazili ešte za rannej hmly. Bola nám zima a oči sa nám stále zatvárali, čo sme tak skoro vstávali. Na pohodlnej štrkovej cestičke stretávame niekoľkých turistov a tak sa pomaly dostávame do správnej šľapacej náladičky. Ževraj budú aj hory čučoriedok, nesie sa dolinou. Tak sa tešíme.
Po pár minútach prídeme k rázcestiu Račkovej a Jamnickej doliny. „Pozor, medvede!," hlási výstraha.
Cez Račkovú dolinu ideme len chvíľku. Na Nižnej Lúke zabočíme do lesa na zelenú značku a pravé stúpanie začína. Cez les sa ide dosť ťažko. Cesta je strmá a kľukatá a ani po sľubovaných čučoriedkach niet ani stopy. Iba holé kríčky. Spomeniem si na tabuľu z ústia doliny a napadne mi, či nás v maškrtení nepredbehol nejaký hladný maco.
Dychčíme a potíme sa. Stretávame niekoľko skupín turistov. „Ľudkovia, ale to ste si zlú túru vybrali!" prihovárajú sa nám dvaja starší chlapi. „Po ceste žiadna chata nebude, tu ani pivo nedostanete!" My sa smejeme a pokračujeme.
Zanedlho sme konečne odmenení. Opúšťame les aj kosodrevinu a začínajú sa nám odhaľovať krásne výhľady. Pozeráme sa, fotíme...
A konečne sme sa dočkali aj tých vysnívaných čučoriedok! Je ich tu na mraky! A okrem nich, chutné a šťavnaté brusnice. Pasieme sa, kocháme sa, relaxujeme. Pohodička ako sa patrí.
Naša trasa k cieľu vedie cez niekoľko ďalších kopcov: Nižný Ostredok, Nižná Magura, Vyšný Ostredok a Vyšná Magura. Výšľap na každý z nich nás stojí veľa síl, ale pekné pohľady nám dodávajú energiu. Počasie je nádherné a obloha modrá.
Nad nami sa už týči Jakubiná. Ešte pár krokov a sme tam!!
Hoci na ukazovateli dole v doline písali, že výstup trvá 3.35hod, my výšku 2194m.n.m. dosiahneme až po 4 a pol hodinách. A zrejme nie sme jediní. „To určite značkovali nejakí mladí nevybúrení športovci!" počujeme nadávať skupinu turistov, ktorí sú už uvelebení medzi skalami a naberajú dych na zostup. Ktovie, kde je pravda... Ale výstup to bol veru náročný.
Užívame si obed s luxusnými výhľadmi. Mňam mňam, chlebík s paštétou a k tomu vrcholová čokoláda.
Cesta dole vedie ešte cez dva menšie kopce - Hrubý vrch a Končistú, ale tie nám už po zdolaní Jakubinej prídu len ako taká strmšia rovinka.
Ešte sa obzeráme za seba a neveríme, že ešte pred pár chvíľami sme boli tak vysoko.
Čaká nás už len zostup Račkovou dolinou. Vychutnávame si krásne kvety, ktorými je dolinka vyzdobená a opäť si pochutnávame na čučoriedkach.
Netrvá dlho a my začíname pociťovať únavu a z nohy na nohu už prešľapujeme len akosi automaticky. Z „len zostupu" sa stalo dlhé a nekonečné klesanie. Kedy už budeme dole?
K autu prichádzame po 9 a pol hodinách unavení, ako už dávno nie. Tváre máme spálené od slnka a nohy celé ubolené. Joj, ale aj tak to bola krásna túra
