Do rakúskych Álp, konkrétne do mestečka Matrei, ktoré sa nachádza na úpätí Vysokých Taur, sme sa na dovolenku nevybrali náhodou. Národný park Vysoké Taury je rozlohou najväčší zo všetkých v najväčšom horstve Európy a hovorí sa, že je aj jednou z jeho najkrajších oblastí.
Rozhodnutí zdolať čo najviac alpských vrcholov, vidieť niečo nové, možno nabrať nejakú kondičku a zhodiť pár kíl... To sme my. Ja, mama, ocko, brat Andrej a môj drahý (priateľ, frajer, kamarát...) Paľko.
O Alpách sme si doma veľa prečítali. Majestátne skalnaté vrchy, priezračné plesá, studené doliny. Takto si ich predstavujeme. A určite tam aj sú. Len ich zatiaľ kvôli hustej hmle nevidíme.
Na našu chatu neďaleko Matrei sme prišli vystrašení, trochu rozpačití. Búrka robí svoje. Po privítaní milým usmievavým Rakúšanom sme sa hneď cítili lepšie. Okrem toho, ubytovanie je krásne, čistučké, novučké. Schon, sehr schon.
Po krátkom otrasení a vybalení sme sa aj napriek nie práve najpriaznivejšiemu počasiu s Paľkom nahodili do turistického a vybrali sa na prieskum okolia. A teda, bolo sa na čo pozerať.
Z hmly sa začali postupne vynárať kopce. Majestátne vrchy, poprášené čerstvým snehom. Najprv jeden, potom druhý. Aha, veď oni sú všade okolo nás!
Nadšení, vysmiati, už už sme sa chceli vrátiť na chatu. Ale čo to? Show pokračuje. Tamtadadááám, DÚHA!
No teda! Už po prvých hodinách vo Vysokých Taurách sa cítime ako v rozprávke. Som zvedavá, čo bude zajtra, keď vyrazíme priamo do terénu...
Pokračovanie čoskoro:)
