„Wie bitte? Ako prosím?“ Na túto otázku som si musela zvyknúť. Väčšinou bola čarovným prútikom, ktorý tú počudovania hodnú hatlaninu premenil na čistú zrozumiteľnú Hochdeutsch – spisovný nemecký jazyk, tak ako nás ho učia v škole.
Pravdaže, postupom času si začnete uvedomovať niektoré pravidlá. Tam, kde by ste vy povedali A, oni povedia O a polku slova ešte k tomu prehltnú. „Wos mochst du um oocht? Čo robíš o ôsmej?“ namiesto „Was machst du um acht?“ Namiesto „nicht“ povedia „nett“. A ďalších milión zmien a zhltnutí, ktoré nevycvičenému uchu, hoci aj s poctivo naštudovanou nemčinou, pekne skomplikujú život.
Jeden doktor, Slovák, mi rozprával príbeh o tom, ako sem do Kremsu prišla prednášať pani profesorka z Nemecka. Po skončení prezentácie sa prihlásil jeden z miestnych lekárov a opýtal sa starostlivo premyslenú doplňujúcu otázku. Na čo prednášajúca: „Wie bitte?“ On svoju nejasnosť zopakoval, o dosť hlasnejšie. No zmätená Nemka pokrútila hlavou. „Ja Vás počujem, ale nerozumiem ani slovo.“
Dialekt v oblasti Dolného Rakúska je veľmi výrazný a čo viac, nepoužívajú ho len starí zošúverení domáci v krojoch. Sprechujú ním úplne všetci. Či už ste na ulici alebo v nemocnici alebo v Bille pri pokladni. Či už pred vami stojí mladý švárny Florian alebo stará pani Hermine.
O to viac je príjemné, keď v tomto zhluku slov začujete, v danej chvíli tak veľmi uchu lahodiacu, slovenčinu. Pýtam sa dámy v úctyhodnom veku na históriu jej potiaží a ona sa so záujom pýta: „Woher kommen Sie? Odkiaľ pochádzate?“ Prezrádzam, že zo Slovenska. To by ste mali vidieť, tú úprimnú radosť v jej očiach. „Tak to sa môžeme porozprávať v našom rodnom jazyku! Slovensko, veď tam som vyrastala!“ A odrazu sú z nás takmer najlepšie kamarátky. Rozpráva mi úlomky zo svojho neuveriteľného života, chváli moju nemčinu a opatrne zisťuje, či sa za ňou ešte zastavím. Zastavím a neraz. Vo chvíľach, keď sa cítim medzi všetkými tými nemecky hovoriacimi ľudkami akási stratená, vtedy sa náš spoločný jazyk stáva takým silným putom, že to, že ja mám dvadsaťdva a ona vyše deväťdesiat, nehrá žiadnu rolu.
