Na trajekte sme sa už vyznali. Poznali sme všetky jej zákutia a tak sme si hneď vytipovali výhodné miesto na trávenie plavby - palubu. Po dvoch týždňoch pobytu v Nórsku nám už začali dochádzať sily. Preto sme prevažnú časť cesty do Kielu len tak polihovali na lehátkach a dovolili slnku nech svojimi lúčmi šteklí naše tváre.
Keď sme sa ráno zobudili, v diaľke sa už črtalo nemecké pobrežie. Do Kielu sme vplávali asi o 10.00. Posledný raz sme sa pozreli na more a potom vyštartovali smerom na juh.
Poslednou zastávkou našej výpravy bol Berlín. Po zapeklitej ceste sme sa ubytovali v Comfort Hoteli a po krátkom oddychu na izbe sme sa vydali na obhliadku mesta.
Po pokojnej a tichej atmosfére Nórska nám veľkomesto ako Berlín pripadalo hrozne rušné, hlučné a preplnené. Všade autá, ľudia, vysoké domy... Metrom sme sa odviezli na Alexanderplatz, kde sme si pozreli pre Berlín typickú televíznu vežu. Okolie námestia bolo plné zvláštnych indivíduí. Prechádzka po bývalom východnom Berlíne nás doviedla až k brehu rieky Spree. Tam sme zapadli v múzeu NDR, kde sme si mohli pozrieť ako to tu vyzeralo ešte pred takými 20 rokmi. Videli sme, ako sa ľudia obliekali, ako žili, aké veci používali a dokonca sme si aj naštartovali Trabanta.
Pešo sme sa presunuli až k Brandenburgskej bráne a pokračovali do západného Berlína. Ten oproti východnej časti vyzeral veľmi moderne a pekne. Vysoké presklené budovy, budova parlamentu, rozľahlý park plný oddychujúcich ľudí... Čas nám rýchlo ubiehal a ani sme sa nenazdali, už bola tma a my sme sa museli vrátiť na hotel.
Ráno sme sa rýchlo poobliekali, zbalili, nahádzali veci do auta a autobusom sme sa odviezli do centra mesta, k múzeu Pergamon (išli by sme aj autom, ale zistili sme, že do centra Berlína môžu ísť len autá so špeciálnym ekologickým preukazom). Videli sme slávnu Ištarinu bránu, špeciálnu výstavu o živote v Babylone, niekoľko gréckych a rímskych sôch a nakoniec aj časť venovanú islamskému umeniu (bolo to veľmi zaujímavé, pretože takýto druh umenia sme ešte nikdy nevideli).
Pred odchodom domov si mama zrazu spomenula, že v chladničke v hoteli zabudla tri salámy zo soba, ktoré sme na trajekte kúpili ako suvenír pre kamarátov. Hoci, pravdepodobnosť, že tam ešte budú bola nízka, predsa len zašla na recepciu a spýtala sa na ne. Salámy sa nakoniec našli, ale len dve, pretože tretiu už stihla zjesť upratovačka:).
Z Berlína sme išli rovno domov. Cesta bola dlhá, ale ubiehala prekvapujúco rýchlo. V českom meste Lovosice sme sa vyhladovaní zastavili na večeru a po dlhých dňoch sme si opäť pochutnali na mäse so zemiakmi. Mňaaam...
Cez územie Česka sme prefrčali raz dva. Asi okolo deviatej sa zotmelo. Po dvoch týždňoch sa zotmelo. Na takú tmavú tmu sme v Nórsku úplne zabudli.
Keď sme prešli na územie Slovenska, uvedomili sme si, ako nám domov chýbal. S dobrým pocitom sme si zapli slovenské rádio a pozerali slovenské nápisy a bilboardy pri ceste. Kúsok pred polnocou sme dorazili do Žiliny. Známe ulice a domy nám vyčarili úsmev na perách. Konečne doma...
Unavení a plní zážitkov sme odomkli náš krásny domček, ktorý bol tri týždne celkom opustený. Po nociach strávených v miniatúrnych chatkách v campoch sa nám všetko zdalo byť strašne veľké a čisté. A aká bola naša radosť, keď sme na stole v kuchyni zbadali čerstvo napečenú bábovku od starkej! Aj napriek pokročilej nočnej hodine sme neváhali a pustili sa do nej:). Takú výbornú bábovku som v živote nejedla...
Naša cesta na sever sa teda úspešne skončila. Počasie nás nesklamalo a Nórsko milo prekvapilo. Videli sme veci, aké sme nevideli nikdy predtým a možno už ani nikdy neuvidíme, zažili sme nekonečne veľa zážitkov, spoznali pokojných pohostinných a dobráckych ľudí a určite sme aj schudli:). Poriadne sme natrápili aj nášho Peugeota, ktorý za tieto tri týždne prešiel neuveriteľných 5391km, z toho 2828 po Nórsku. Na túto dovolenku nikdy nezabudneme...
