Pri prezeraní potencionálnych cieľov výletov sme z času na čas natrafili na upozornenia typu: Turistická značka počas sezóny lesných plodov uzavretá kvôli zvýšenému výskytu grizlyho. Trasa vzhľadom k výskytu čierneho medveďa prístupná výlučne vo väčších skupinách (minimálne 4 osoby). Tento rok sedlo uzavreté- habitat grizlyho.
Opakovane upozorňovaní sme boli aj našimi blízkymi. Strýko nám rozprával o kamarátovi- bežcovi, ktorý žije v Kanade a kvôli strachu z medveďov prestal športovať v lese a preorientoval sa na beh po uliciach mesta. Mama, tá zas naštudovala rôzne štatistiky a príbehy o ľuďoch ktorých príčina smrti bola zožratie medveďom v Kanade. No a mladší brat nás upokojoval, že existuje Bear Spray- protimedvedí chilli sprej s vynikajúcim účinkom.
Tento sprej sme si po príchode do Vancouvru ihneď kúpili a poctivo ho nosili na každú túru.
Značky o prítomnosti medveďov nás sprevádzajú celou cestou. Upozorňujú, že vám medveď môže vybehnúť pred auto, že pri campovaní nemáte v stane nechávať žiadne jedlo ani odpad, že medvede nemáte kŕmiť ani si s nimi robiť selfie. Smetné koše na parkoviskách sú navrhnuté ako nedostupné železné trezory, tak aby sa dovnútra žiadne zviera nedostalo. Reštaurácie, hotely alebo ulice v mestách majú často v názve medveďa, napríklad Bear Lounge alebo Grizzly House.
Po príchode do Národného parku Jasper sa dopravné značky menia z "Pozor medveď!" na "Pozor grizly!" Začuli sme, že sa tu potuluje zúrivá medvedica, ktorá ťažko nesie, že jej pred pár dňami auto zrazilo mláďa.
Po niekoľkých túrach v kanadskej prírode a úspešnom prežití stretnutia s čiernym medveďom v Garibaldi Provincial Park si už zo značiek upozorňujúcich na prítomnosť medveďov nerobíme ťažkú hlavu a nie sme ani zďaleka takí vystrašení ako na začiatku našej cesty.
V ten deň sa vyberáme na túru na Bald Hills, odkiaľ má byť krásny výhľad na známe jasperské Maligne Lake. V noci sa poriadne ochladilo a vrcholky kopcov sa pokryli bielym popraškom, čo ešte zvýšilo ich atraktivitu a majestátnosť.
Čerstvý sneh je aj na našej trase. Veselo sa rozprávame, oslepení lúčmi slnka odrážajúceho sa od kryštálikov ľadu.
Práve vo chvíli, keď na medvede vôbec nemyslíme, začujeme volanie.
„Kúsok pod chodníkom je grizly,“ kričí na nás v angličtine mladý muž, ktorý so svojou ženou kráča asi 100 metrov pred nami. A pobáda nás nech podídeme bližšie k nim. Pôsobí celkom uvoľnene, ukazuje kamsi pod chodník a cvaká fotku za fotkou.
Vravím si, že je asi miestny a že vyzerá, že vie čo robí a tak rýchlymi krokmi prejdeme až k nim. Naozaj, asi 50 metrov od nás je obrovský hnedý medveď- vraj grizly. Nevyzerá, že by sa o nás veľmi zaujímal, prehrabáva mach, asi hľadá potravu. Chvíľku ho pozorujeme, Paľko s pripraveným Bear Sprayom.
„Myslíte si, že je to bezpečné?“ pýtam sa chalana. „Podľa mňa je veľmi blízko!“ Keď si predstavím, že by sa nebodaj rozhodol zaútočiť, určite by mu to netrvalo viac než päť sekúnd.
„Netuším,“ odpovie mi. „Ešte nikdy som medveďa naživo nevidel. U nás doma v Holandsku, tam ich veľa nežije.“
V duchu sa zhrozím nad svojím pokojom, ktorý pramenil zo suverénneho správania skúseného „miestneho“ muža. Jemu možno naopak dodáva pocit istoty to, že nepanikárime my.
Našťastie grizly sa pomaličky, bez akéhokoľvek záujmu o našu skupinku, presúva ďalej od chodníka. Ešte chvíľku ho pozorujeme a pokračujeme v ceste.
Vystúpame niekoľko desiatok výškových metrov, stále jedným očkom sledujúc vzďaľujúceho sa medveďa. V určitom bode si to rozmyslí a začína sa vracať späť k chodníku. S hrôzou spozorujeme, že k miestu sa práve blíži ďalšia trojica turistov, ktorá medveďa očividne nevidí a smeruje mu priamo v ústrety.
„Pozor grizly!" kričíme na nich z plného hrdla.
Najprv nerozumejú, čo im vravíme, po niekoľkých zopakovaniach už ale vidíme paniku, ktorá medzi nimi nastala. Medveď je od nich asi 30 metrov, no oni ho stále nevidia. Nevedia, či cúvať, či bežať k nám. V tej chvíli ich grizly spozoruje a postaví sa na zadné laby.
Preboha, pomyslím si, teraz ich zožerie!
To už ho vidí aj úbohá trojica, v strachu nie sú schopní pohnúť sa z miesta.
Našťastie grizly si turistov so zájmom obzrie, otočí sa a opäť starostlivo prehrabáva zeminu, postupujúc smerom ďalej od chodníka.
O chvíľku už trojica turistov stojí pri nás. Slečna má slzy v očiach, chalani vzrušene jeden cez druhého popisujú, aké perné chvíle práve prežili. Vydýchnem si a som rada, že to takto dopadlo.
Medveďa z diaľky sledujeme počas celej trasy. Som spokojnejšia keď viem, kde sa práve nachádza.
Pri každom zašušťaní čakám, že z chraštia vybehne jeho brat alebo sestra.
Keď už oddychujeme na vrchole Bald Hills rozmýšľam, aký falošný pocit istoty človeku dodáva, keď nie je sám. Medveďa v tej chvíli z chodníka pozoruje asi dvadsať ľudí, pravdepodobne prevažne zahraniční turisti. Každý nenápadne kontroluje ostatných, či aj oni situáciu hodnotia ako bezpečnú a keďže nikto neuteká, všetci zostávajú pokojní. Veď ako by sa mohlo niečo stať, keď ich tam stojí toľko veľa?
Po príchode na Slovensko zisťujeme, že turisti naozaj často akoby si neuvedomovali možné riziko stretnutia s divou zverou. Paľko mi ukazuje video, v ktorom asi 10 metrov od cesty stojí veľký čierny medveď. Ľudia zastavujú svoje autá, vyskakujú z nich a z nebezpečne malej vzdialenosti sa snažia spraviť si s ním fotku.
https://www.youtube.com/watch?v=pDY1MukFEbA
Ale Kanada nie je ZOO a medveď je nevyspytateľný tvor.
