Cestou autom sme nezažili nič prevratné. Otrieskali sme však nemálo peňazí za to, že sme na našom striebornom tátošovi „precválali" 30km po miestnej diaľnici (skásli nás po každých pár kilometroch).
Po príchode do Trondheimu sa našťastie počasie aspoň trochu umúdrilo a dážď ustal. Mesto dýchalo atmosférou typického severského veľkomesta. Drevené domčeky, ktoré sa odrážajú na lesklej hladine kanálov, po ktorých sa prevážajú rybárske člny, všade cítiť soľ a ryby... Oproti ostatným nórskym mestám, však do najsevernejšieho veľkomesta v Nórsku prenikla aj vôňa Európy. Niektoré domy sú postavené moderným európskym štýlom, je tu veľa cudzincov, uličky prechádzajú pomedzi módne butiky a obchody s elektronikou... Všade je ruch a plno ľudí.
Dominantou mesta je najväčšia katedrála v Škandinávii - Nidaros, v ktorej sa v minulosti korunovali nórski králi a aj dnes tam dostávajú požehnanie a pomazanie. Jej názov je vlastne pôvodným pomenovaním mesta, ktoré sa z Nidarosu na Trondheim premenovalo relatívne nedávno. Popri útlych domčekoch pôsobí katedrála naozaj impozantným dojmom. Akoby ste sa z Nórska presunuli ďaleko na juh, do Paríža ku katedrále Notre Dame. Vo vnútri je kostol vyzdobený pomerne jednoducho, ale veľmi efektne. Niekoľko sôch, pekné mozaikové okná, starodávny organ... Katedrála na nás zapôsobila veľmi dobrým dojmom a vládla v nej netradičná atmosféra.
Po tom, čo sme si obzreli kostol, sme vyšli aj do jeho veže. Pred výstupom nás upozornili, že nie je vhodný pre ľudí so slabým srdcom a tých čo sa boja tmy alebo výšky. A naozaj, schodisko bolo veľmi úzke(myslím, že objemnejší jedinci môžu mať s výstupom nemalé problémy), strmé a točité a na niektorých miestach prechádzalo cez úplnú tmu (ako v rohu).
Z veže sme zišli presne o jednej poobede, čo bol čas, keď sa v katedrále začínal krátky organový koncert. Staršia polovica našej výpravy zajasala a ihneď nás donútila usadiť sa do lavice a užívať si "nádhernú hudbu". My, ktorí dávame prednosť skôr iným žánrom ako organovej muzike, sme prevracali očami a skoro umreli od nudy... A na celom koncerte sa nám rozhodne najviac páčil moment, keď skončil. Ak však máte radi hĺbavé náboženské piesne, určite si takýto koncert nenechajte ujsť.
V meste sme ešte chceli vidieť typický rybí trh, no ten nesplnil naše očakávania:(. Bol to totiž len celkom obyčajný obchod, v ktorom predávali prehnane drahé (a podľa mňa hnusne zapáchajúce) ryby.
Druhú polovicu dňa sme strávili viac - menej v aute. Okrem toho, že sme prešli cez dosť veľa tunelov sme videli flegmatické ovce, ktoré si zrejme vôbec nevážili svoje životy. Akoby už boli mŕtve vylihovali uprostred hlavnej cesty a nedali sa rušiť ani okoloidúcimi autami, ktoré ich míňali len o pár centimetrov. A teraz, šťastná správa pre tých, čo poznajú Nórsko len ako krajinu fjordov - konečne sme na jeden natrafili. Je to síce len nejaký nezaujímavý a bezvýznamný fjord, ktorý nikto nepozná, ale zaujímavé je, že sme sa cezeň preplavili trajektom (čo je v týchto končinách zrejme dosť využívaný spôsob prepravy).
V campe sme zažili menší trapas, keď sme sa omylom nasáčkovali do už obsadenej chatky. V predošlom campingu totiž platilo pravidlo, že ak je vo dverách chatky kľúč, znamená to, že je voľná a vy môžete pokojne vojsť a zaplatiť až večer, keď tam dorazí majiteľ. A keďže dnes v campe nebola žiadna obsluha a vo dverách jednej chatky visel kľúč, mysleli sme si, že tu to funguje rovnako ako včera. Ale nefungovalo. Práve keď sme si začali vybaľovať veci sa zjavila majiteľka a zhrozene na nás kričala, že chata je obsadená. Všetko sa však vysvetlilo a my sme sa ubytovali v inej (tentoraz už naozaj voľnej) chatke kúsok od mora.
Pokračovanie zajtra:))
