Pár kilometrov za Lienzom sme odbočili na kľukatú platenú cestu a po nej nás náš Peugeot vyviezol do výšky 1616mnm, na parkovisko pri Lienzer Dolomiten Hütte. Táto horská chata je situovaná na úpätí Lienzských Dolomitov na nebezpečne vyzerajúcej strmej skale. Pohľad na ňu je naozaj bizarný.
Lienzer Dolomiten Hütte
Na vysokej skale, ako orlie hniezdo
Počasie je dnes tak trochu pochmúrne. Kopce sa nám v jednej chvíli zjavia a v druhej zmiznú v hustej hmle, ktorá sa prevaľuje z doliny do doliny.
Naším cieľom je najprv horská chata Karlsbader Hütte a potom výstup na 2614 metrov vysoký Laserzwand.
Medzi stromami vidíme cieľ našej cesty - Laserzwand... Tam sa dá vyliezť?
Na Karlsbader Hütte sa dá dostať po širokej kamienkovej ceste vhodnej aj pre terénne auto alebo po príjemnom turistickom chodníčku
Mraky sa prevaľujú hore dole, kopce tak pôsobia ešte mystickejšie
Príchod ku Karlsbader Hütte
Karlsbader Hütte je plná hostí. Je totiž východiskovým miestom mnohých ferrát. Via ferrata je istená turistická cesta so skobami, lanami a reťazami, na ktorú sa dostanete len so špeciálnou výbavou ako je prilba, úväz a karabínka. Trasa väčšinou vedie priamo cez úzke skalné komíny, štrbiny a strmé skalné zrázy a tak vám prinesie nielen priamy kontakt s horami, ale aj štipku napätia a adrenalínu.
Na vrch Laserzwand vedie niekoľko ferrát a okrem nich aj jedna cesta pre „obyčajných" turistov ako sme my. Keďže nemáme potrebné vybavenie, dúfame, že cesta hore bude naozaj zvládnuteľná. Okrem toho, nad nami sa stále prevaľujú ťažké mraky, miestami dokonca aj popŕcha. Len aby nás v tých tajomných skalách nechytila nejaká búrka!
Kúsok od chaty je tábor vojakov, ktorí tu prechádzajú svojim výcvikom. Tí musia mať ale kondíciu, keď každý deň vyšľapú na niektrý z týchto velikánov!
Cesta hore je na začiatku spevnená schodíkmi
Pohľad dole...
Pohľad hore...
Roter Turm
Našťastie, počasie nám je naklonené. Po pohodlnom chodníčku šľapeme stále vyššie a vyššie. Po hodine a pol vychádzame na Laserzwand. Výhľady sú úchvatné.
Pohľad do doliny z Laserzwandu
Stojíme nad kolmou skalnou stenou, musíme byť preto opatrní
A vidíme niečo takéto:)
Na skalách rastú lišajníky bizarných farieb
Cestou dole síce zmokneme, no nakoniec sa ukáže aj modrá obloha. Pred búrkou čakáme schovaní na chate a pochutnávame si na miestnych špecialitách. Mňam, to je ale lahôdka!
Toto pohorie vraj kedysi bolo zaliate oceánom a ak máte šťastie, môžete nájsť skamenelinu nejakého slimáka alebo rybky. Celú cestu sme mali oči ako na stopkách, no bohužiaľ, nič sme nenašli.
Nevadí, aj tak to bol pekný deň.
Keď zídeme dole k chate, slnko už pomaly zapadá
A ešte krásny pohľad na rozlúčku...
POkračovanie zajtra:)
