Akí sú ľudia...
Prídete do obchodu a predavačka sa na vás usmieva od ucha k uchu, popraje vám príjemný deň. Ujo v rade pred vami sa postaví celkom dozadu, len aby sa mohol porozprávať s priateľom o tom, ako beží život. Pani domáca u vás na ubytovaní sa chodí každý deň presviedčať, či je všetko v poriadku a prosí vás nech jej poviete hocičo, čo vám u nej v apartmáne prekážalo. Tu sa nechodí s mobilom na WC, lebo tu často ani nie je signál. Dbá sa tu na to, ako veci vyzerajú. Všade sú krásne muškáty a pekne pokosený trávnik. Cesty sú bez dier, aj keď vedú na koniec sveta. Tu ľudia nebojujú každý za seba, ale všetci spolu.
Niečo o počasí...
V takýchto horách sa dá ťažko na niečo spoľahnúť. Ráno je pekne, večer leje a na druhý deň na kopcoch nasneží.
Má to čosi do seba.
Prvý deň nám pršalo, tak sme sa len tak prechádzali po okolí a pozorovali kravy. Aj tie sú tu akési krajšie a zdravšie ako u nás:).


Podvečer nás čakalo neuveriteľné divadlo. Studený front nás opúšťal práve vo chvíli, keď sa slniečko rozhodlo schovať za kopce. Obloha horela a my sme ako pojašení behali hore dole a nevedli, na ktorú stranu sa skôr pozrieť.




Na druhé ráno: "Aha, pozerajte! Na kopcoch nasnežilo!!"
Chystáme sa na túru na Reisseck. Tento vrch má 2965 m.n.m. a pri výstupe naň si čiastočne pomôžeme lanovkou, ktorá nás vyvezie približne do výšky 2200 m.n.m. Ide sa nám ťažko, lebo skaly sú po včerajšej búrke zladovatelé a zasnežené. Ale nesťažujeme sa. Sneh dodal výstupu zvláštnu šťavu a nám pocit, že sme ešte oveľa oveľa vyššie než v skutočnosti.




Pohľady do doliny sú úžasné, až sa mi z nich točí hlava. Takto vysoko si človek uvedomí, že ani zdaleka nemá všetko pod kontrolou a že proti prírode môže len ťažko niečo zmôcť.


Po výstupe na Reisseck sa nám odkryjú ďalšie pohľady do okolitých dolín a na okolité kopce.


Aj najvyšší vrch Rakúska - Grossglockner máme ako na dlani.

Po ceste dole je už všetko inak. Silné horské slnko sa oprelo o snehové polia a po rannom zladovateľom teréne niet ani stopy.

Po takýchto dvoch dňoch, keď si príroda robí čo chce, si človek kde - čo uvedomí. Napríklad to, že každé počasie má svoje čaro. Ale aj to, že takto v horách netreba nič riskovať a pri náznaku horších poveternostných podmienok sa hneď otočiť. Človek nie je všemocný a v horách to platí mnohonásobne.