Okrem hlavného mesta Nórska bola bodkou za našou cestou aj výprava ku kráteru, ktorý vznikol pred 650miliónmi rokov po páde meteoritu Gardnoss. Hoci kráter sa od okolitej krajiny líšil len nepatrne a keby sme nevedeli, že tam je, ani by sme si ho nevšimli (vyzeral ako obyčajná dolina), aj tak to bol netradičný zážitok. Veď koľko ľudí môže vyhlásiť, že stálo v kráteri po meteorite? Rozhodne najviac si však tento prírodný úkaz užíval ocko, ktorému sa vlastne splnil detský sen a ktorý sa v sopečných horninách a vesmírnych telesách vyzná oveľa lepšie ako my ostatní.
Do Osla sme prišli okolo jednej. Rovno z diaľnice sme odbočili k ľudovému múzeu v prírode, v ktorom sme sa čo to dozvedeli o živote Nórov v minulosti. Okrem drevených domov, krojov a starého mesta, sme sa oboznámili aj z miestnymi svadobnými tradíciami a rodičia si dokonca zatancovali aj veselý svadobný tanec. Po ukážke ľudových tancov sme si uvedomili, aké sú tie naše oproti nórskym krásne a zaujímavé.
Zo skanzenu sme išli priamo do campu Bogstad, v ktorom strávime našu poslednú noc na severe. Je oveľa väčší ako všetky doterajšie campy, je tu strašne veľa karavanov a stanov. Vyfasovali sme „trápnu" chatku, v ktorej nie je ani sporák:(. Na vlastnom variči sme si uvarili polievku a zvedaví ako vlastne to Oslo vyzerá sme nasadli do auta a odviezli sa do centra.
Mesto nás príjemne prekvapilo. Okrem ruchu veľkomesta, obchodných uličiek s najluxusnejšími značkami sveta, širokých ciest a drahých parkovísk sa tu totiž vznášala pohodová atmosféra a pokoj a z každej strany sa na vás usmieval nejaký strapatý Nór.
Cez prístav sme prešli k mestskej pevnosti Akershus, pokračovali sme okolo mestskej radnice a národného divadla a poprechádzali sme sa po promenáde. Keď sa zatiahlo a začalo pršať, zašili sme sa do malej kaviarničky pri peknom modernom námestí. Po dlhom čase sme si vychutnali kvalitnú kávu, kapučíno a horúcu čokoládu.
Prehliadku mesta sme zavŕšili prechádzkou po slávnom Vigelandovom parku. Bol to netradičný pohľad. Popri chodníku stálo mnoho sôch nahých ľudských tiel a na vyvýšenom mieste v strede sa vynímal obrovský 17m vysoký monolit vytvorený zo stovky prepletených kamenných tiel. Obkolesovali ho ďalšie postavy v rôznych pózach, rôzneho veku aj pohlavia. Boli tu sochy malých detí aj starcov, žien aj mužov...
Z parku sme vyšli poriadne vyhladnutí. Vybrali sme sa preto do REMY 1000 (najlacnejší obchod v Nórsku) a kúpili sme si žemle a jogurty na večeru. Rodičia si chceli kúpiť aj pivo, ale nechceli im ho predať, pretože v Nórsku platí zákaz predávania alkoholu po 20.00. Kúpili sme si teda aspoň džús...
Po dvoch týždňoch plných netradičných zážitkov a krásnych miest sme už pomaly začali byť unavení. Hoci nám za Nórskom bude smutno, predsa len sa už tešíme na mäkké postieľky, chutné jedlo a kamarátov. Zajtra sa k nim priblížime o ďalších 700km...
