V dedine sme zistili, že najbližšia vyhliadková plavba po fjorde sa chystá až o pol tretej, čiže nám zostávali ešte dve hodiny voľného času. Rozhodli sme sa preto, že sa ešte vyvezieme na neďaleký vyhliadkový kopec Dalsnibba. Cesta bola opäť kľukatá a dosť strmá (veď sme na 20 km museli prekonať prevýšenie až 1500m). Prežili sme ju však bez väčšej ujmy, hoci bez kriku sa to predsa len nezaobišlo(keď sme prechádzali po ceste bez zvodidiel, ktorá viedla priamo ponad strmý zráz, mama si jačanie odpustiť nemohla:-)). Na vrchu Dalsnibba sa nám odkryl úžasný výhľad (mali sme pocit, akoby sme sa na niektorý z alpských štítov dotrepali autom a teraz si užívali panoramatický výhľad). Všade okolo nás bol sneh a kopec usmievavých turistov. Odfotili sme sa tu a vybrali sa naspäť do doliny (pri čom sme znovu museli prekonať tie „pekelné" zákruty).
Na Geirengerfjorde sme zažili niečo, čo tak rýchlo zrejme znovu nezažijeme. Malá loďka nás previezla po celom fjorde (od jeho konca až po ústie do väčšieho Sunnylsfjordu) a guide nám ukázal všetky prírodné krásy tohto miesta. Počasie bolo nádherné (až príliš, teplo ako v Chorvátsku), obloha modrá, voda tyrkysová, vrchy vysoké a vodopády majestátne. Všetko ako z katalógu, ba ešte krajšie. Ako vymyslené... Neuveriteľnosť tohto miesta sa však slovami ani opísať nedá. Treba to vidieť naživo. Tento fjord je nie nadarmo kráľom všetkých fjordov...
Krásne pohľady nás sprevádzali aj celou cestou autom smerom na Jotunheimen. Každú chvíľu sme museli zastavovať, lebo sme niečo chceli fotiť a krk sme mali celý ubolený z toho ako sme furt nad niečím neveriacky krútili hlavou.
Naše oči sa napásli aj v oblasti Valldalu, kde boli obrovské polia, celé pokryté jahodami. Keď prídeme domov, dáme si jahody so šľahačkou...
Dnes sme ubytovaní v campe na akejsi divnej farme v Bismo. Rovno za chatkou je pole a pri recepcii parkujú traktory. A ako na farme to tu aj „vonia"... Ale je tu pekne...
Pokračovanie zajtra:)
