Po príchode k Norwegenkai (čo je mólo, z ktorého odchádzajú trajekty do Nórska) sme utrpeli menší šok. Vzhliadli sme totiž našu loď. Či skôr obrovské lodisko... Neskôr sme sa dozvedeli, že váži neuveriteľných 75100 ton, je dlhá 224m a vysoká 35m. Má 15 poschodí s 1015 kajutami, do ktorých sa zmestí až 2700 pasažierov.
V budove našej lodnej spoločnosti (ColorLine) sme museli urobiť checkin a dostali sme naše palubné lístky. Námorník v prístave nám povedal, do ktorej rady sa máme zaradiť s našim Peugeotom a okolo pol jednej sa začalo naloďovanie. Šory áut postupne vchádzali do veľkých priestorov trajektu a tesne za sebou ako sardinky v konzerve parkovali. Pri vystupovaní z auta naša mama skoro spôsobila našej rodine ujmu na majetku, keď jej v strese vypadol ockov mobil z ruky a padol do hlbokej diery pri stene, ktorá končila nevedno kde. Mama sa zľakla a kričala na najbližšieho chlapíka v reflexnej veste, ktorý to tam celé riadil: „Mobil ist gefallen!", čo bolo celkom komické. Našťastie však všetko dobre dopadlo, mobil sa našiel o poschodie nižšie na parkovisku pre kamióny a napriek tomu, že spadol z veľkej výšky na kovovú podlahu, fungoval.
Keď sme z parkoviska vyšli na vyššie poschodia, zistili sme, že trajekt zvnútra vlastne ako trajekt vôbec nevyzerá. Na podlahách sú luxusné modré koberce, na stenách obrazy, medzi poschodiami jazdia moderné výťahy... Môžete tu nájsť mnoho reštaurácií, barov, kasíno, herňu, obchody, bazén, fitnescentrum a dokonca divadelnú sálu... Máte pocit, že ste v malom meste a nie v dopravnom prostriedku, ktorý vás vezie na dovolenku. A naša kajuta nakoniec tiež nie je
vôbec zlá. Hoci patrí medzi najlacnejšie na lodi, je to zatiaľ asi najlepšie ubytovanie aké sme mali:-). Máme tu štyri postele (hoci na prvý pohľad to vyzerá, akoby tu boli len dve a nájsť tie druhé dve je hotový rébus, keďže sú skryté priamo v strope:-)), zopár zrkadiel, televízor a veľmi peknú kúpeľňu.
Jediné, čo vlastne pasažierom pripomína, že sú na mori je paluba, kde si môžu vychutnávať pocit vetra vo vlasoch a vôňu morského vzduchu.
My sme si tento pocit vychutnávali takmer celú cestu. Najprv sme obdivovali malebné nemecké pobrežie, neskôr prechod lode popod most v Dánsku (bolo to naozaj tesné), dúhu a napokon prekrásny západ slnka.
Boli sme však takmer jediní, ktorí plavbu trávili na palube. Väčšina pasažierov si naplno užívala výhody lode a za nemalé peniaze sa prejedala v reštauráciách, relaxovala v bazéne, míňala peniaze v kasínach, atď. Našli sa aj takí (a nebolo ich málo), ktorí na loď prišli zrejme len preto aby sa poriadne opili (boli to hlavne Nóri, keďže v Nórsku platí krutý zákaz predaja alkoholu). Tento deň bol pre mňa obrovským zážitkom. Kto nezažil cestu trajektom, nepochopí prečo.
Kým prídeme do Osla čaká nás ešte 11 hodín plavby. Vlny sú veľké a my ideme spať. Dúfam, že naše žalúdky to prežijú bez väčšej ujmy a nebudú celé rozhojdané.
Pokračovanie zajtra:)
