Napodiv, už druhý deň po sebe nám počasie naozaj prialo. Obloha bola modrá ako oceán a slniečko sa tiež dosť posnažilo. Ráno sa nám preto dobre vstávalo a tešili sme sa na nové zážitky. Každým kilometrom a každou minútou sa krajina rapídne menila. Nízke oblé kopčeky sa premieňali na ostré štíty, domov ubúdalo... Z útulnej prírody sa razom stal nehostinný kraj lišajníkov, nekonečných dolín a ľadových plies.
Naše auto uháňalo po ceste, ktorá viedla priamo cez drsné pohorie. Mali sme pocit, akoby sme boli v mnohonásobne zväčšených Vysokých Tatrách a preháňali sa Peugeotom priamo cez niektorú z vysoko položených dolín. Všetko bolo také veľké a neuveriteľné...
Keď sme vystúpili na odpočívadle, zistili sme, že nadmorská výška síce narástla, ale teplota poriadne klesla. Teplomer ukazoval len 10°C a pocit chladu bol ešte umocnený silným vetrom. Museli sme preto vytiahnuť hrubé mikiny a bundy.
Po pár kilometroch v nádherných vrchoch sme neodolali a vybrali sme sa na krátku obhliadku terénu. Okolo opustenej chatky, ktorej jedinými susedmi bolo stádo oviec, sme vyšli na akýsi kopec, z ktorého bol výhľad na celé okolie.
Na naozajstnú túru sme však išli až od jazera Gjende. Strašne fúkalo, v závetrí auta sme si uverili sáčkovú brokolicovú polievku, ktorá nám však skoro odletela z tanierov :). Naobliekaní ako cibule sme sa po veľmi chabo vyznačenej turistickej trase vybrali na hrebeň, ktorý sa tiahne ponad jazero. Smer cesty - chata Memurubu.
Popri obzeraní prírody sme si všimli aj to, že Nóri nie sú žiadne padavky, majú výbornú kondičku a túry zvládajú ľavou zadnou.
My sme sa však náš výstup museli vzdať. Išli sme totiž už asi dve hodiny a ešte sme len vyliezli na hrebeň. Čas nás tlačil a tak sme museli zliezť dole.
Teraz, podvečer sme zažili krásny západ slnka(slnko tu zapadá asi o desiatej večer a trvá mu to skoro hodinu) a najžiarivejšiu dúhu v našom živote, ktorá dokonca vytvárala celý oblúk. Nafotili sme úžasné fotky... Tu v Nórsku je všetko také intenzívne a neuveriteľné... Ako z katalógu...
Menej idylická bola naša večerná očista. Za 10 NOK sme si v campe každý kúpili štyri minúty teplej vody a cez túto zimu zimúcu sme len v gaťkách a bundách prebiehali do spŕch. Asi je to daň za všetky tie pekné výhľady...
Pokračovanie zajtra:)
